Likvidácie podnikov Židov boli popri arizácii podnikov súčasťou procesu "vyraďovania Židov z hospodárskeho a sociálneho života" Slovenskej republiky (1939-1945).
Likvidácia podniku spočívala v "zaistení" hnuteľného majetku pôvodného vlastníka, jeho súpise, ocenení a speňažení v tzv. likvidačnej lehote. Pôvodný majiteľ bol zbavený možnosti podnikať, ako aj podniku samotného bez kompenzácie.
Likvidáciu v niektorých prípadoch uskutočňoval úradne poverený likvidátor, ktorému za jeho činnosť prináležala odmena z hodnoty likvidovaného majetku.
Režim zdôvodňoval likvidácie podnikov židov "verejným záujmom".
"Odborne uskutočnená likvidácia židovských podnikov vyhlásených za nadpočetných a za takých, ktoré majú hospodársky nezdravý vplyv, je záujmom verejným"
(Morávek, A., neskorší predseda Ústredného hospodárskeho úradu – ÚHÚ, júl 1940).
| Počet záznamov v databáze | 10112 |
|---|
Copyright © Ústav pamäti národa 2005-2008, Všetky práva vyhradené. (english version)