Logo

Stanovisko ÚPN k návrhu zákona o činnosti Ústavu pamäti národa

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel predložil dňa 24. augusta 2011 do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového zákona o činnosti Ústavu pamäti národa, ktorý má nahradiť zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa. Predložený návrh je výsledkom činnosti komisie, ktorú za týmto účelom v decembri 2010 zriadila predsedníčka vlády SR Iveta Radičová.

Návrh zákona obsahuje veľké množstvo drobných zmien. Tie majú v očiach verejnosti odôvodniť jeho zmysel a zároveň odpútať pozornosť od podstaty, ktorou je politické ovládnutie ÚPN. Návrh bez uvedenia jediného konkrétneho dôvodu ruší všetky doterajšie orgány ústavu, pričom štruktúrou nových orgánov, ich právomocami, ako aj spôsobom voľby a odvolávania ich členov a predstaviteľov neprijateľným spôsobom likviduje nezávislosť ÚPN.

Súčasný zákon ústavu umožňoval a umožňuje odolávať politickým tlakom a konať nezávisle, čoho dôkazom sú aj snahy niektorých politikov zrušiť ÚPN. Likvidácia všetkých orgánov ústavu napriek tomu, že ich členovia boli zvolení na určité funkčné obdobie a neexistuje žiadny zákonný ani praktický dôvod na ich odvolanie, vyvoláva nástojčivé otázky o motivácii takéhoto kroku. O to viac, že všetky orgány ÚPN riadne vykonávajú svoje úlohy.

V porovnaní so súčasným stavom navrhované znenie zákona buduje závislosť členov orgánov ÚPN od vládnucej politickej moci. Doteraz kandidáta na post šéfa ÚPN navrhoval výbor NR SR pre ľudské práva a menšiny, po novom má kandidáta na riaditeľa navrhovať vláda SR. Tým sa vládna moc chce zabezpečiť proti možnosti, že by v parlamente mohol byť zvolený niekto, kto nie je plne pod jej kontrolou. Predstavitelia a členovia orgánov ÚPN sú v súčasnosti odvolateľní iba za prísne stanovených podmienok – ak bol niekto právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej 6 mesiacov nevykonáva svoju funkciu. Takýto stav garantuje ich nezávislosť. Návrh rozšírením dôvodov na odvolanie dostáva orgány ústavu pod kontrolu vládnej moci a umožňuje uplatňovať vplyv na ich činnosť. Riaditeľ sa tak v skutočnosti stane vykonávateľom záujmov vládnej moci. Zároveň sa však vytvára aj precedens do budúcnosti – aktuálna politická väčšina sa pri realizácii podobných „zmien“ bude mať na čo odvolať. Návrh taktiež oslabuje potrebnú mieru konsenzu naprieč politickým spektrom pri personálnych otázkach.

Podľa argumentácie niektorých politikov vládnej koalície má byť hlavným dôvodom pre nový zákon racionalizácia a sfunkčnenie činnosti ÚPN. Druhým dôvodom má byť šetrenie, ktoré má odôvodniť zníženie počtu členov orgánov ústavu a zníženie výšky ich odmien. Táto argumentácia však vyznieva veľmi účelovo, otázkou totiž ostáva, prečo k takémuto kroku koaliční politici nepristúpili už skôr jednoduchou zmenou paragrafu zákona, ktorou by sa znížili odmeny členom Správnej a Dozornej rady ÚPN? – reálne úspory by sa tak v rozpočte ÚPN mohli premietnuť už oveľa skôr. Prečo dosiaľ štát nedal ústavu k dispozícii nehnuteľnosti potrebné na jeho činnosť? – prostriedky, ktoré v súčasnosti platíme za prenájom by sme tak mohli použiť na činnosť ústavu.

O úprimnosti deklarovaných cieľov navrhovateľov zákona svedčí aj skutočnosť, že zákon pripravovali v úplnom utajení a pod prísnym informačným embargom. O návrhu zákona neprebehla žiadna verejná diskusia, pričom navrhovaná účinnosť zákona (1. január 2012) ani neumožňuje viesť kvalifikovanú diskusiu k navrhovaným zmenám. Taktiež ako úplne neodôvodnené a zámerné sa javí aj skrátenie doby medzirezortného pripomienkového konania. V tejto súvislosti je preto príznačné aj jeho načasovanie na prelom augusta a septembra, teda do obdobia vrcholiacich dovoleniek s dvoma dňami štátnych sviatkov a nadväzujúcim začiatkom školského roka. Tak ako doteraz, ľudia, ktorí stoja za navrhovanými zmenami, zjavne nemajú záujem na tom, aby sa o nich viedla verejná diskusia.

Návrh zákona preto nemožno považovať za nič iné ako za ako účelovú zmenu, ktorá má vytvoriť predpoklady na politické ovládnutie Ústavu pamäti národa a likvidáciu jeho politickej nezávislosti. Úplne tak neguje filozofiu, na ktorej Ján Langoš postavil súčasný zákon. Dôsledkom takéhoto stavu bude destabilizácia ústavu a jeho faktické znefunkčnenie. Navrhujeme preto, aby bol návrh zákona z ďalšieho legislatívneho procesu stiahnutý.

Ivan A. Petranský
predseda Správnej rady ÚPN

Vytlačiť