27. október - porážka Slovenského národného povstania

Povstalecké ozbrojené sily neboli na dlhodobý boj v nepriateľskom obkľúčení pripravené z materiálnej ani morálnej stránky. Na žiadosť československej exilovej vlády preto sovietskej velenie pripravilo Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorej cieľom dosiahnuť rýchle spojenie vojsk 1. ukrajinského frontu (jeho súčasťou bol i 1. československý armádny zbor) s povstaleckou armádou. Prvé jednotky Červenej armády prekročili slovenské hranice 20. septembra 1944, ich ďalší postup uviazol na húževnatej nemeckej obrane.

Povstalci potom dostali už len jednu príležitosť, ktorá mohla nepriaznivý vývoj situácie radikálne zvrátiť. Bola ňou pripravovaná kapitulácia Maďarska. Nemci však 15. októbra 1944 obsadili Budapešť, internovali regenta Miklósa Hothyho a vytvorili novú vládu pod vedením fanatického nacistu Ferenca Szálasiho. Vzhľadom na to sa doposiaľ pokojná južná hranica povstaleckého územia zmenila na novú frontovú líniu.

V rovnakej dobe končilo preskupovanie a posilňovanie okupačných vojsk na Slovensku. Ich generálna ofenzíva začala 18. októbra 1944. Zatiaľ čo na západnom a severnom úseku frontu sa povstalecká obrana odolávala, na východe a juhu sa nápor nepriateľa nepodarilo zastaviť. Večer 25. októbra 1944 začala evakuácia veliteľstva povstaleckej armády z Banskej Bystrice na Donovaly. V tom čase sa už väčšina povstaleckých jednotiek rozpadla a zvyšné viedli zúfalé ústupové boje. Ráno 27. októbra 1944 vstúpili Nemci do Banskej Bystrice a tento dátum je všeobecne považovaný za koniec SNP.