Logo

V Zákamennom si pripomenuli 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka

Na Orave sa v uplynulý týždeň konali spomienkové akcie venované 50. výročia úmrtia biskupa Jána Vojtaššáka. 7. augusta 2015 do Zákamenného putovali aj členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, aby osobne vzdali úctu veľkej osobnosti slovenských a cirkevných dejín biskupovi Jánovi.

Oravská obec a farnosť Zákamenné privítala vzácne osobnosti politického, kultúrneho, náboženského a spoločenského života, hlavne bývalých politických väzňov, bývalých príslušníkov Pomocných technických práporov a ich rodinných príslušníkov a predstaviteľov a členov Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja a medzi nimi aj predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka a podpredsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska Petra Sandtnera. Súčasťou programu bola sv. omša, ktorú slávil cirkevný historik a vicepostulátor v procese blahorečenia Ľuboslav Hromják v Kostole Nanebovzatia Panny Márie. Po skončení liturgickej slávnosti sa pútnici v sprievode odobrali na hrob biskupa Jána, aby mu vzdali úctu položením venca a modlili sa za jeho skoré blahorečenie. Pútnici navštívili aj pamätnú izbu biskupa Jána v Zákamennom.

V spomienkových príhovoroch sa prítomným prihovoril aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák slovami: „Pred pár rokmi ÚPN zorganizoval súťaž, v rámci ktorej mali študenti za úlohu spracovať svedectvo z obdobia neslobody. Napísala nám aj žiačka zo Zákamenného, a zaslala nahraté svedectvo miestnej pamätníčky, ktorá sa pred 50-imi rokmi zúčastnila pohrebu spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Spomínala, že na pohrebe sa zúčastnilo veľké množstvo ľudí zo Spiša, Liptova, Oravy, ale aj iných kútov Slovenska. Spomínala aj na to, ako počas pohrebu vystúpil neznámy muž, ktorý predniesol dlhý a nebojácny prejav. Vyzdvihol v ňom osobnosť zosnulého biskupa Jána Vojtaššáka a otvorene kritizoval komunistický režim, ktorý biskupovi spôsobil veľa utrpenia. Po príhovore sa tento muž nenápadne vytratil, a pamätníčka si spomenula už len na to, ho raz zazrela odchádzať zadnou časťou cintorína a ďalej o ňom nič nevie. Ten neznámy a nebojácny pán bol môj otec. Žiaľ, v marci toho roku sme ho odprevadili do večnosti. 7. augusta 1965 v deň pohrebu božieho služobníka môj otec medzi iným povedal: „Ej veru príde a veru prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl zasadne pravda jeho ľudu..." Je to doba, ktorá prenasleduje pravdu a lož do popredia kladie. Doba, ktorá ničí najväčších synov nášho národa, ľudí túžiacich pracovať pre hmotné a duchovné dobro, takých a týchto ľudí nám násilne vytrháva z našich radov, vláči, týra po väzeniach a po rokoch vracia, hľa bezduché mŕtvoly. Ak je to pravda, čo píše básnik, potom v zúfalosti musíme volať, beda všetkým šľachetným."

Osud sa s pravdou o našej minulosti niekedy zahráva čudne. V čase, keď otca vzali do väzby, mal som len 3 roky. Pamätám si, že mama často plakávala, lebo musela sa postarať o štyri malé deti a úrady jej pozastavili akýkoľvek príjem. Dnes stojím na čele inštitúcie, ktorej úlohou je vyrovnávanie sa s obdobím neslobody. Paradoxom osudu je, že po mnohých rokoch mám možnosť legitímne nahliadnuť do prísne tajných záznamov ŠtB. A v tejto súvislosti ma preniká hrôza nad brutalitou komunistickej moci, ktorá neváhala použiť tie najohavnejšie prostriedky, aby sa zbavila svojich ideologických nepriateľov, ku ktorým celkom iste patril aj Boží služobník, otec biskup Ján Vojtaššák. Anjelom dá príkaz o Tebe,... aby Ťa chránili na Tvojich cestách... bolo heslo, ktoré si Spišský biskup zvolil v deň svojej vysviacky. Možno tušil prečo. (13.febr. 1921).

Ako novovymenovaný duchovný pastier prevzal na seba starosť o duchovné blaho svojich veriacich. Staral sa o výchovu a vzdelanie deti a mládeže. Pozornosť sústredil na kňazský dorast. Postaral sa o administratívnu obnovu diecézy. V čase svojho pôsobenia navštívil každú farnosť. Zakladal školy (49), vybudoval Učiteľský ústav v Spišskom. Podhradí. Rozvinul sociálne aktivity pre chudobných. Pre jeho politickú angažovanosť v čase II. svetovej vojny bol 5.mája roku 1945 zatknutý. Bolo mu vyčítané, že ako podpredseda štátnej rady Slovenského snemu spolupracoval s fašistickým režimom a nesie podiel viny na dôsledkoch, ktoré tento režim spôsobil. (Odsedel si 7 mesiacov). Po návrate z väzenia bojoval za záchranu katolíckeho školstva. Exkomunikoval viacerých komunistických pohlavárov. Napísal známy pastiersky list, v ktorom kňazov aj veriacich varoval pred nebezpečenstvami komunistickej ideológie. Veriacich povzbudzoval k vytrvalosti vo viere, oddanosti k pravde a k jednote so Sv. Otcom.

Skutočná kalvária ho ešte iba čakala. 3. júna 1950 bol internovaný vo svojej biskupskej rezidencii. Bol pod neustálou kontrolou štátneho zmocnenca, povereníka školstva, ktorý informoval bezpečnosť o všetkých biskupových návštevách, či dokonca aj o obsahu jeho úradnej či osobnej pošty. 16.novembra 1950 – bol z rezidencie vylákaný a násilne odvlečený do väznice v pražskej Ruzyni. Nastalo vyšetrovanie, týranie a ponižovanie. V tom čase už 73 ročný biskup bol nútený, aby sa naspamäť naučil výpovede, ktoré mali zaznieť na verejnom pojednávaní. Monster proces s vlastizradnými biskupmi Buzalkom, Gojdičom a Vojtaššákom, ako ich nazvala komunistická moc, sa konal 15. januára 1951 Aj Boží služobník Ján Vojtaššák bol obvinený z úkladov proti republike, z velezrady, vojenskej zrady a vyzvedačstva. Bol odsúdený na trest odňatia slobody väzenia vo výške 24 rokov nepodmienečne. Z toho si odsedel 13. Popritom mu boli udelené tresty prepadnutia majetku, peňažný trest vo výške 50 000 Kčs, a strata občianskych práv.

Vyšetrovanie, väzenie a ponižovanie, bitka, psychický teror, trýznenie zimou, chladom svetlom, celodenné pochody na cele, to všetko sa podpísalo na chatrnom zdraví už 86 ročného biskupa. Preto ho 5. októbra 1963 z výkonu trestu odňatia slobody s podlomeným zdravím prepustili. Usadil sa na fare v Oravskej Lesnej. Avšak pre veľký záujem veriacich bol odtiaľ v krátkom čase deportovaný do kláštora v Senohraboch, neďaleko Prahy. Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe. Pohreb božieho služobníka Jána Vojtaššáka v Zákamennom bol na jednej strane prejavom mimoriadnej úcty veriacich voči svojmu biskupovi a zároveň manifestáciou odporu proti režimu.

Mons. Trstenský o ňom napísal: „Jeho hrob je živou kazateľnicou, ktorá hlása potrebu boriť sa za pravdu, prinášať za ňu žertvy, ba neváhať za ňu položiť aj život." V roku 1990 bol boží služobník Ján Vojtaššák rehabilitovaný", povedal Krajňák a na záver dodal: „Vážení prítomní, dovoľte mi, aby som sa sklonil na tomto posvätnom mieste v mene ÚPN a vzdal Božiemu služobníkovi otcovi biskupovi Jánovi Vojtaššákovi úctu a uznanie za jeho životné svedectvo v zápase za zachovanie duchovných hodnôt a jeho vytrvalý odpor proti zločineckej ideológii."

Slávnostnú sv. omšu koncelebroval Dr. Luboš Hromjak.

Foto: Ondrej Krajňák, ÚPN

Slávnostný príhovor Predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka pri príležitosti 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka.

Slávnostný príhovor Predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka pri príležitosti 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka.

V Zákamennom si pripomenuli 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka.

V Zákamennom si pripomenuli 50. výročie smrti biskupa Jána Vojtaššáka.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák prečítal príhovor svojho otca Jozefa, ktorý pred 50. rokmi odznel na tom istom mieste v deň pohrebu božieho služobníka.

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák prečítal príhovor svojho otca Jozefa, ktorý pred 50. rokmi odznel na tom istom mieste v deň pohrebu božieho služobníka.

Foto: Peter Sandtner

Vytlačiť