V Poprade spomínali na prvý transport židovských dievčat a žien do koncentračného tábora

Prvý transport so židovskými obyvateľmi vojnového slovenského štátu odišiel z vlakovej stanice v Poprade 25. marca 1942. Nastúpiť do dobytčích vagónov bolo donútených tisíc dievčat a žien z východného Slovenska. Vlak začal cestu do koncentračného tábora Auschwitz večer o 20:20 a presne v tomto čase, ale o 75 rokov neskôr si účastníci pietnej spomienky na popradskej železničnej stanici pripomenuli zapálením sviečok obete prvej deportácie.

Tragédiu slovenských Židov si v Poprade pripomínali tri dni. V piatok 24. apríla si pamiatku obetí uctil premiér Robert Fico a večer sa v Dome kultúry uskutočnil slávnostný koncert pod názvom Vlak bez návratu.

V sobotu dopoludnia bola za účasti prezidenta Andreja Kisku obetiam prvého transportu odhalená pamätná tabuľa na popradskom Gymnáziu Kukučínova, ktoré sa nachádza v jednej z budov bývalých kasární, kde boli tesne pred prvým transportom sústredené židovské ženy a dievčatá. Popoludňajší program pokračoval v priestoroch Tatranskej galérie v Poprade premietaním dokumentárneho filmu režisérky Oľgy Pohánkovej Žiť na ceste smrti, ktorý prináša svedectvo Edity Grosmanovej o jej trojročnom utrpení v Auschwitzi. Následne bol prezentovaný výskum a kniha Renin sľub autorky H. D. Macadamovej, týkajúce sa prvého transportu. Zároveň bol v kine Tatran uvedený nový film R. Kirchhoffa Diera v hlave o rómskom holokauste.

Slávnostného otvorenia výstavy Ivana Köhlera s názvom Rezidencia smrti sa zúčastnil aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Úctu obetiam prvého transportu židovského obyvateľstva prejavil v mene Ústavu pamäti národa pripojením sa k symbolickému zapáleniu sviec v deň výročia aj položením venca počas nedeľňajšej pietnej spomienky pri pamätnej tabuli obetiam holokaustu na železničnej stanici v Poprade.

Pietnej spomienky sa tiež ako vzácny hosť zúčastnila Edita Grosmanová, ktorá bola prvým transportom odvezená do koncentračného tábora a ako jedna z mála preživších sa po vojne vrátila domov. V deň návratu stretla svojho budúceho manžela Ladislava Grosmana, ktorý neskôr napísal predlohu k oskarovému filmu Obchod na korze.

Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan počas spomienky povedal, že sa ho ľudia často pýtajú na revíziu holokaustu. Genocída židovského obyvateľstva patrí medzi najdôkladnejšie zdokumentované zločiny a podľa Pavla Mešťana je otázne, ako reagovať na nehorázne, zvrátené a drzé pokusy o revíziu. Treba brať vážne tých, ktorí sa pokúšajú na seba upútať pozornosť, alebo pokračovať v dokumentácii toho, čo možno dokázať a z čoho možno usvedčiť vrahov aj popieračov? "Revidovať, popierať znamená otvoriť brány, aby sa to isté stalo znova. Držať sa skutočnosti znamená posilniť človeka, aby nemusel po druhý raz znova prežiť niečo, čo nemohlo byť strašnejšie. Chce sa mi veriť v pud sebazáchovy tých, ktorí sa stretávajú s problémom núdze v čase, keď už nebude na svete jediný živý svedok," povedal Pavol Mešťan zhromaždeným. Vzhľadom k dôverčivosti tých najmladších a najmenej skúsených sa podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry nesmie popieranie holokaustu podceniť.

Podujatie zorganizovali Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry v Bratislave, Mesto Poprad a Tatranská galéria v Poprade. Záštitu nad spomienkou prevzal predseda vlády Robert Fico. Prejaviť úctu obetiam prišiel aj prezident Andrej Kiska.

Na spomienkovom podujatí sa zúčastnila aj Edita Grosmanová, ktorá bola v marci 1942 ako mladé dievča deportovaná do koncentračného tábora a prežila v ňom tri roky utrpenia.
Foto: Ján Endrödi, ÚPN

Pamätná tabuľa na popradskej železničnej stanici.
Foto: Ján Endrödi, ÚPN