V Poprade slávnostne ocenili účastníkov a veteránov protikomunistického odboja

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Poprad zorganizoval 28. mája 2015 slávnostné odovzdanie pamätných listov a pamätných medailí veteránom a účastníkom protikomunistického odboja z podtatranského regiónu, ktorí bojovali proti komunistickému režimu a zaslúžili sa o slobodu a demokraciu. Odovzdanie sa uskutočnilo za prítomnosti podpredsedu Národnej rady SR Jána Figeľa, viceprimátora mesta Poprad Pavla Gašpera, generálneho vikára Spišskej diecéze Mons. Antona Tyrola, zástupcov Katolíckej univerzity v Ružomberku, zástupcov Konfederácie politických väzňov Slovenska, organizácie bývalých príslušníkov VTNP-PTP, Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja a Združenia protikomunistického odboja.

Súčasťou podujatia bola projekcia dokumentárneho filmu „Prežili sme Gulag" pre prítomnú študujúcu mládež z miestnej Cirkevnej spojenej školy. Tým sa ako jeho tvorca prihovoril Ondrej Krajňák a jeden z protagonistov príbehu a bývalý odvlečený do jedného z gulagov Ján Tekeli. Prítomným sa prihovorila aj riaditeľka Cirkevnej spojenej školy v Poprade Mgr. Zuzana Bednárová. Na úvod oficiálneho slávnostného aktu sa prítomným prihovorili aj podpredseda NR SR Ján Figeľ, viceprimátor mesta Pavol Gašper a predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák. Ján Figeľ vo svojom príhovore apeloval zvlášť na študujúcu mládež, aby bola vnímavá na minulosť vzhľadom budúcnosť, aby ako povedal: „...národ má pamätať a ctiť si tých, čo v minulosti trpeli, lebo slobody vo svete ubúda, a pravda je základom spravodlivosti, ktorej keď sa národ nedrží, buduje totalitu." V závere poďakoval ÚPN za úsilie venované pamäti národa. Podobne Ondrej Krajňák sa vo svojom príhovore vyjadril: „Zúčtovanie s komunistickou minulosťou znamená obnovenie spravodlivosti. V praxi to znamená, aby bývalí politickí väzni, či prenasledovaní občania nezostali naďalej na pokraji spoločnosti. Ale aby sa pre spoločnosť stali morálnou autoritou. A naopak, aby Tí, ktorí boli zodpovední za zločiny proti ľudskosti boli spravodlivo potrestaní. Aby napríklad bývalí príslušníci ŠtB za činnosť v období, kedy sa priamo podieľali na persekúciách voči vlastným spoluobčanom nemohli za svoju službu v tomto období poberať výsluhové dôchodky. Aby Vasiľovi Biľakovi, zodpovednému za pozvanie a inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968 nemohla byť odhalená busta v rodnej obci. Aby tí, ktorí boli väznení, či inak prenasledovaní, mohli v súčasnosti poberať dôchodky porovnateľné s dôchodkami, aké poberajú bývalí príslušníci ŠtB. Lebo neochota vysporiadať sa s vlastnou minulosťou ohrozuje našu budúcnosť." V závere poďakoval oceneným, ale aj organizátorom podujatia za možnosť vzdať úctu tým, ktorí trpeli a možnosť zoznámiť s ich príkladom aj dnešnú mladú generáciu.

Ocenení bývalí politickí väzni a účastníci protikomunistického odboja následne od predsedu Správnej rady ÚPN obdržali ďakovný list a pamätnú medailu Ústavu pamäti národa a v mene primátora mesta Poprad ružu. V mene ocenených sa prihovoril bývalý politický väzeň Ondrej Bartko. Slávnostný charakter podujatia svojim sprievodným kultúrnym programom umocnili žiaci Základnej umeleckej školy Janka Silana, Gymnázia Pavla Ušáka Olivu a spevák a gitarista Marian Turza z ÚPN, ktorý pre tento účel skomponoval ako poďakovanie oceneným a obetiam totality vlastnú pieseň „Posledný mukl". Ocenení spolu s oficiálnymi hosťami na záver podujatia prijali pozvanie primátora mesta Poprad Jozefa Švagerka na čašu vína.

Ďakovný list s pamätnou medailou obdržali:

1/ Miloslav Adamjak, narodený 23. júna l931 v Ždiari. Bol odsúdený komunistickými súdmi na jeden rok odňatia slobody. Tvrdý pobyt a vypočúvanie sprevádzané zimou, bitkou a ponižovaním poznal vo väznici Štátnej bezpečnosti v Šaci. Krutosť vyšetrovania mu pripomínajú trvalé následky na tvarovej časti hlavy. Zbytok trestu prežil v Krajskej väznici v Košiciach za spravodajstvo medzi občanmi v regióne LEVOČA-ŽDIAR.

2/ Ondrej Bartko, sa narodil 16. decembra 1928 v Kežmarku. Otec mu umrel v mladom veku, mama bola po predčasnom úmrtí súrodencov chorľavá, a tak ako 16 ročný chlapec preberal ťarchu rodinných poľnohospodárskych prác. Na základnú vojenskú službu nastúpil do Českého Krumlova, po previerkach však z neho urobili „čierneho baróna" príslušníka Pomocných technických práporov (PTP). Neskôr bol prevelený do uránových baní. Počas zdravotnej dovolenky vystúpil na zakladajúcej schôdzi JRD v Kežmarku s reálnym pohľadom na hospodárenie, za čo si vyslúžil označenie svojho výstupu za vzburu. Bol postihovaný neustálou výmenou pôdy za menej kvalitnú, ponúkali mu rôzne výhody, no on vstup do JRD nepodpísal, nevzdal sa dedovizne a ostal súkromne hospodáriacim roľníkom, jediným v Kežmarku.

3/ Alžbeta Bileková, narodená 6. októbra 1937 v Jablonove pri Levoči je neterou Jána Hutyru, kňaza, provinciálneho predstaveného radu Lazaristov a riaditeľa rehole Dcér Kresťanskej lásky Sv. Vincenta de Paaul, ktorý bol internovaný v akcii K za vernosť Bohu, Cirkvi a modlitbe. Alžbeta bola spojkou medzi rehoľou a pátrom, ktorý bol odsúdený na 10 rokov. Výška jej trestu bola jeden rok. Pri krížovom výsluchu zažila krutosť násilia na ktoré sa veľmi ťažko spomína. Na samotke bola 2 mesiace a zbytok trestu prežila v Ženskej väznici v Pardubiciach. Aktívne pracuje v organizácii politických väzňov od roku 1990.

4/ Juraj Jarab, sa narodil 14. októbra 1932. Jeho otec bol komunistickými funkcionármi označený za kulaka – dedinského boháča. V roku 1951 nastúpil na mimoriadne vojenské cvičenie k 65. práporu PTP v Dolných Životiciach. V tomto prápore slúžili bohoslovci a kňazi, taktiež vojaci v zálohe z 2. svetovej vojny z východného i západného frontu od hodnosti slobodník až po hodnosť major, všetci degradovaní na vojakov bez hodnosti. Po dvojtýždňovom výcviku bez zbrane so svojou čatou pracoval v bani „Hlubina" v hĺbke 900 m v Ostrave. Neskôr pracoval na stavbách, v cementárni, v kameňolomoch po celých Čechách. Pán Jarab bol pridelený na najťažšie práce, ktoré odmietali vykonávať civilní zamestnanci. V PTP na pracoviskách strávil 4x Vianoce. Do zálohy bol prepustený v roku 1954. Až do roku 1989 u všetkých zamestnávateľov v kádrových posudkoch sa uvádzala jeho kvalifikačná skupina „E" – nespoľahlivý, čo pociťovali aj členovia jeho rodiny.

5/ Karol Maník sa narodil 2. marca 1928 v Hradisku v okrese Prešov. Už v roku 1948 prišiel do kontaktu s agentom CIC Viktorom Palkovičom, s ktorým začal spolupracovať pod krycím menom Orol. Išlo o život nebezpečné zasielanie správ do slobodných demokratických krajín pomocou vysielačky. Obzvlášť, keď po nástupe na základný vojenský výcvik v Prešove v roku 1949 podával informácie vojensko-politického charakteru. Po odhalení odsúdili Viktora Palkoviča na trest smrti a Karol Maník bol v roku 1951 odsúdený Štátnym súdom v Bratislave pre trestný čin vyzvedačstva k trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov, k pokute 20 000 Kčs, ku konfiškácii majetku, vylúčenia z vojska a k doživotnej strate čestných občianskych práv. Tento rozsudok bol v plnom rozsahu zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach po roku 1989.

6/ Ondrej Martinko, sa narodil 21. novembra 1931 v Spišskom Štiavniku. Počas štúdia na Reálnom Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi bol zaistený ako sedemnásťročný študent pre protištátnu činnosť. Bol členom miestnej skupiny Kampf, premenovanej na Patriotes, ktorá nesúhlasila s komunistickým režimom. Po zaistení bol dennodenne vypočúvaný a bitý, s vyhrážkami doživotného väzenia. Štátnym súdom v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe bol v roku 1950 uznaný vinným zo zločinu združovania sa proti štátu a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Po vypršaní trestu mu nebolo umožnené doštudovať. Tento rozsudok bol v plnom rozsahu zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v roku 1990.

7/ Emil Melioris, sa narodil 25. apríla 1931 v Hôrke. Po štúdiách v Misijnom dome v Nitre sa po vypuknutí povstania v roku 1944 vrátil domov. Po skončení vojny nastúpil na štúdiá v Reálnom Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Bol členom miestnej ilegálnej skupiny Kampf, premenovanej na Patriotes, ktorá nesúhlasila s komunistickým režimom. Keď však začala vykonávať činnosti, s ktorými vnútorne nesúhlasil, najmä vyrabovanie skladu s dynamitom vo Svite a vyhodenie trate pri Markušovciach, vrátil legitimáciu. Avšak aj napriek tomu ho v januári 1949 zatkli. Značný čas strávil v neľudskom väzení na samotke. Štátnym súdom v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe bol v roku 1950 uznaný vinným zo zločinu združovania sa proti štátu a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Tento rozsudok bol v plnom rozsahu zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v roku 1990.

8/ Štefan Novák, narodený 8. augusta 1935 v Poľanovciach. Spolu s ďalšími občanmi pracoval a organizoval akcie Slovenskej povstaleckej légie, za čo bol odsúdený na 3 roky nepodmienečne. Najťažšie sa menovanému spomína na mesiace ktoré prežil na samotke. Počas ôsmych mesiacov sa mu dostalo najväčšieho poníženia a potupenia ľudskej dôstojnosti. V roku 1989 vyzýval ľudí, ktorí boli perzekvovaní, aby sa združili a utvorili silnú vysoko humánnu základňu, ktorá by ochraňovala ľudské práva, rešpektovala slobodu myslenia, svedomia a vyznania. V marci 1990 vznikla Konfederácia politických väzňov Slovenska, ktorú pán Novák pomáhal zakladať.

9/ Michal Slivka, narodený 29. marca 1923, pochádza z osemčlennej roľníckej rodiny z Letanoviec. Absolvoval dvojročnú hospodársku školu v Spišskej Novej Vsi. Odsúdili mu brata - kňaza na trest 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne, ako sám hovorí za to, že bol verný Vatikánu. Pri jeho návštevách v leopoldovskej väznici sa u neho upevnil odpor voči komunistickému násiliu. V rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy vymenili jeho pozemky za menej kvalitné a niekoľkokrát mu vzali dobytok. Radšej si vybral život v chudobe, ako prispôsobenie sa praktikám režimu Nevstúpil do družstva, nechodil k voľbám. Z vysokej školy mu vyhodili dcéru aj syna, oboch zo štvrtého ročníka. Krivo ho obvinili a rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z roku 1965 uznali vinným z trestného činu útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie a odsúdili na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Tento rozsudok a všetky nadväzujúce rozhodnutia boli v plnom rozsahu zrušené rozhodnutím Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v roku 1991.

10/ Margita Smatanová, narodená 10. júna 1941, dcéra politického väzňa Jozefa Čarnogurského z Malej Frankovej, okres Spišská Stará Ves. Bol odsúdený Štátnym súdom v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu v Prahe z roku 1950, za protištátnu činnosť na 20 rokov väzenia. Z trestu bol prepustený na amnestiu v roku 1962. Celá rodina bola prenasledovaná počas éry komunizmu až do Nežnej revolúcie 1989. Celý tento prípad je zdokumentovaný v knihe Rudolfa Dobiáša Triedni nepriatelia, I. diel.

11/ Jozef Tekeli, narodený 13. októbra 1923, Politický väzeň - násilne odvlečený NKVD. Jozef Tekeli bol odsúdený v roku 1945 Vojenským tribunálom štvrtého Ukrajinského frontu vo vykonštruovanom procese k 10-tim rokom v nápravno-pracovnom tábore v bývalom ZSSR. V Gulagu strávil 8 rokov, 7 mesiacov a 12 dní. Jozef Tekeli bol až do svojho vysokého veku aktívnym členom Konfederácie politických väzňov Slovenska a neskôr Sekcie násilne odvlečených Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov. Po smrti Jána Košúta je jedným z posledných pamätníkov stalinských gulagov.

12/ Sr. Jana Anna Lapšanská z komunity Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie – za celoživotný príklad, postoje a trpezlivé znášanie rehoľného života od Barbarskej noci.


Predseda SpR ÚPN odovzdáva dekrét ocenenému Jozefovi Jarabovi.

Predseda SpR ÚPN odovzdáva dekrét ocenenému Jozefovi Jarabovi.


Pohľad do preplneného hľadiska.

Pohľad do preplneného hľadiska.


Riaditeľka Spojenej cirkevnej školy v Poprade Mgr. Zuzana Bednárová.

Riaditeľka Spojenej cirkevnej školy v Poprade Mgr. Zuzana Bednárová.


Zástupcovia organizátorov podujatia. Uprostred hosť, podpredseda NR SR Ján Fígeľ.

Zástupcovia organizátorov podujatia. Uprostred hosť, podpredseda NR SR Ján Fígeľ.


Obecenstvo.

Obecenstvo.


Ocenená ctihodná sestra Jana Lapšanská z rehole dcér Nepoškvrneného počatia.

Ocenená ctihodná sestra Jana Lapšanská z rehole dcér Nepoškvrneného počatia.


Jozef Tekely, ocenený respondent dokumentárneho filmu ÚPN "Prežili sme Gulag".

Jozef Tekely, ocenený respondent dokumentárneho filmu ÚPN "Prežili sme Gulag".


Študenti Kežmarského gymnázia spolu s organizátormi podujatia.

Študenti Kežmarského gymnázia spolu s organizátormi podujatia.

Foto:Miroslava Jakubčová, ÚPN







Vytlačiť