V Bratislave si uctili utrpenie PTP-ákov za komunizmu

V Zichyho paláci v Bratislave si 26. novembra 2015 spomienkou na VTNP - PTP uctili pamiatku tých, ktorí si museli z rôznych dôvodov odtrpieť ponižujúcu službu v útvaroch bývalej Československej ľudovej armády s lopatou v ruke namiesto samopalu. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili samotní pamätníci a bývalí príslušníci týchto vojenských jednotiek, ktorých podporili a úctu im svojou prítomnosťou vzdali Janka Šipošová, poslankyňa NR SR, Radovan Števčík, starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto a Milan Galanda, starosta Obce Oravcov v Bratislave.

Podujatie zorganizovala Obec Oravcov v Bratislave v spolupráci s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto, Konfederáciou politických väzňov Slovenska a Ústavom pamäti národa pod záštitou Eriky Jurinovej, podpredsedníčky NR SR a Radoslava Števčíka, starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Účastníkom spomienky sa prihovorila poslankyňa NR SR Janka Šipošová, ktorá informovala o opätovnom predložení návrhu zákona o jednorazovom odškodnení účastníkov protikomunistického odboja. V mene predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka sa prítomným prihovoril odborný pracovník ústavu Miroslav Daniš s odbornou prednáškou na tému "Uplatňovanie zákona č. 219/2006 Zb. o protikomunistickom odboji v praxi". Zaznel aj príhovor pamätníka Františka Kľusku z KPVS zo sekcie PTP, ktorý mal osobnú skúsenosť so službou vo VTNP – PTP. Po príhovoroch a prednáške boli premietnuté svedectvá ľudí zaradených do VTNP - PTP z produkcie ÚPN. V kultúrnom programe vystúpila hudobná skupina Kunštárovci. Publikum tvorili najmä zástupcovia KPVS v symbolických zelených čiapkach na čele s podpredsedom organizácie zastupujúcej záujmy bývalých politických väzňov a tiež bývalých tkzv. „Čiernych barónov" Petrom Sandtnerom.

Pomocné technické prápory (PTP) boli pracovné útvary Česko-slovenskej ľudovej armády v rokoch 1950-1954. Boli v nich zhromažďovaní občania tzv. politicky nespoľahliví. PTP vznikli na jeseň 1950. V roku 1954 boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo asi 60 000 osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s medzinárodnými konvenciami. Do služby cestných práporov nastupovali branci vyberaní pri odvodoch podľa kritérií stanovených 5. oddelením hlavného štábu. V realizovaní kritérií bol však chaos, a tak sem narukovali študenti, ktorých vylúčili z vysokých škôl pri politických čistkách, ba i občania, ktorí sa stali obeťami vybavovania si osobných účtov v obciach. Tak napr. tu boli tzv. kulaci, gazdovia, ktorí odmietali násilnú kolektivizáciu pôdy alebo nesplnili svoj poľnohospodársky kontingent. Boli tu bývalí majitelia veľkoobchodov, tovární a iných podnikov. Tie isté kritériá platili aj pre odvody do Pomocných technických práporov. Dostali sa sem študenti teológie zo seminárov, ktoré boli v roku 1950 zlikvidované, režimu nepohodlní kňazi a rehoľníci, ktorí boli presunutí z centralizovaných kláštorov. Do PTP rukovali aj bývalí väzni po odpykaní trestu, odsúdení za neúspešný pokus o ilegálne prekročenie štátnych hraníc, ba stačilo, že mal rodinu v zahraničí a z jeho obce ho nahlásili ako nebezpečnú osobu, taktiež osoby nábožensky angažované. Často sa sem dostali príslušníci náboženských spoločností, ktorí odmietli vykonať u bojových útvarov vojenskú prísahu. Odvelení sem boli aj mnohí frekventanti vojenských akadémií, vylúčení z politických dôvodov zo štúdia a následne degradovaní. Dôvodom politickej nespoľahlivosti bolo napr. aj to, že študent vojenskej akadémie – pred skončením – chodil v mieste akadémie potajomky miništrovať kňazom, zaradeným do PTP.