Logo

Protikomunistický odboj a disent

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Protikomunistický odboj a disent

Aktivity proti komunistickému režimu zaraďujeme do tzv. tretieho odboja za slobodu a demokraciu. Jeho aktéri sa aktivizovali doma i v emigrácii. Počas normalizácie sa ťažisko opozičných aktivít na Slovensku sústredilo v tzv. tajnej cirkvi (tajní biskupi a kňazi, tajné rehole a režimom nekontrolované teologické vzdelávanie). Vyvrcholením aktivít boli podpisové akcie za demokratizáciu života, cirkevné púte s politickým podtónom a najmä zhromaždenie 25. marca 1988 v Bratislave za občianske a náboženské práva (Sviečková manifestácia). Opozičné aktivity vyvrcholili pred novembrom 1989 aktivitami zoskupenia prodemokratických aktivistov na Slovensku - tzv. Bratislavskej päťky. V českých krajinách sa opozičné aktivity sústredili okolo organizácií občianskeho disentu ako Charta 77, Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných, Hnutie za občiansku slobodu, Helsinský výbor.

Foto: Jozef Halmo

HALMO JOZEF

Jozef Halmo sa narodil v Bošanoch. Svoj talent k hudbe spoznával najprv hrou na harmonike. Potom bol aj učiteľom hudby a hral aj v kapele. Deň okupácie v auguste 1968 bol aj dňom rozhodnutia emigrovať, čo sa mu podarilo vo februári 1969. V Mníchove sa zapojil do kultúrneho a spoločenského života Slovákov a svojim talentom hudby a komponovania prispel aj k tvorbe sakrálnych skladieb, ktoré sa dostali aj na Slovensko a sú významným príspevkom zahraničného protikomunistického odboja prostredníctvom hudby a kultúry.

Foto: Vladimír Javorský

JAVORSKÝ VLADIMÍR

Vladimír Javorský sa narodil roku 1958, ale citlivo vnímal všetko, čo dostával od starých rodičov i rodičov a najmä cez živú vieru, ktorá sa prejavovala skutkami obetavosti i prežívania radostí všedného života. Rozprávanie o nespravodlivostiach svojej starej mamy Johany a svojho otca Ladislava, keď skončili vo väzeniach po septembri 1947 s rastúcim boľševizmom po skončení vojny, Vladimíra neznechutili. Naopak, povzbudili ho ku konkrétnej obetavosti, ktorú v svojom živote vykonával s láskou aj radosťou.

Foto: Šebastián Košút

KOŠÚT ŠEBASTIÁN

Šebastián Košút sa narodil do slovenskej roľníckej rodiny v Čiernej Hore, ktorá sa po roku 1945 stala súčasťou Poľska ako Czarna Góra. Citlivo vnímal problematiku vtedajších poľsko – slovenských vzťahov a uvedomelosť aj viera prispeli tomu, že sa rozhodol stať kňazom. Vysvätil ho kardinál Vyšinský a prisľúbil mu, že bude poverený prácami aj so Slovákmi. To sa začalo už vo Varšave a pokračovalo aktivitami prenášania literatúry cez hranice a nakoniec roku 1980 emigráciou do Ríma, kde bol osobným sekretárom biskupa Hnilicu.

Foto: Albín Maslaňák

MASLAŇÁK ALBÍN

Albín Maslaňák pochádza z goralskej obce Oravy. Bol zvyknutý od detstva tvrdšie pracovať, ale vedieť aj so 4 súrodencami prežívať spoločné chvíle ako si vzájomne pomáhať. Naučil sa hrať na viaceré hudobné nástroje. Bol aj vedúci hudobnej skupiny a spoluorganizoval spevácky zbor pri kostole. Počas štúdií v Bratislave pociťoval akútnu potrebu náboženskej literatúry. Hľadal možnosti ako ju priniesť na Slovensko a s kamarátom Jozefom cez hranice s Poľskom preniesli do 8 ton literatúry. V roku 2015 dostal Pamätnú medaila ÚPN za odpor proti totalite.

Foto: Ján Motulko

MOTULKO JÁN

Životnou láskou Jána Motulka sa stala najmä literatúra. Tento významný slovenský básnik a prozaik sa v období po roku 1948 na istý čas publikačne odmlčal, tvoriť však nikdy neprestal. Diela napísané v období neslobody boli vydané neskôr po revolúcii. Vo svojej výpovedi otvorene hovorí o praktikách Štátnej bezpečnosti a o jeho vlastných skúsenostiach z vyšetrovania.

Foto: Marián Mráz

MRÁZ MARIÁN

Marián Mráz je svedkom trpezlivosti ako znášať aj problémovejšie udalosti, ktoré život priniesol po roku 1945. Detstvo prežíval na Záhorí v čase ideologizácie školstva, násilnej kolektivizácie a kultu osobnosti. Medicínu v Prahe ukončil aj keď ho vyhodili komunisti v prvom ročníku. Po skončení pracoval ako železničný lekár v Čechách i na Slovensku. Vstúpil k jezuitom, tajne študoval a od roku 1993 prednášal na Trnavskej univerzite pastorálnu teológiu, etiku a problematiku manželstva a rodiny. Špecializoval sa najmä na štúdium xenológie, vedy o odlišnosti.

Foto: Tibor Novotka

NOVOTKA TIBOR

Tibor Novotka sa narodil 16. decembra 1963 v Trenčíne. Detstvo prežil v Ilave. Po ukončení základnej školy a počas štúdiá na učňovskej škole s maturitou sa neuspokojil s komunistickou ideológiou ale informácie čerpal aj z denného počúvania zahraničných rozhlasových staníc. V lete 1981 sa pokúsil o útek do zahraničia cez Poľsko, následne bol vo vyšetrovacej väzbe a vylúčený zo školy. Aj počas vojenskej služby aj po nej prejavoval svoje názory a zúčastňoval sa dôležitých disidentských aktivít. V januári 1988 podpísal Chartu 77.

Foto: František Petráš

PETRÁŠ FRANTIŠEK

František Petráš je príkladom človeka, ktorého neznechutili ťažkosti života, ktoré ho stretli v jeho mladosti. Naopak, posilňovaný vierou sa stával čoraz viac odvážnym a mal schopnosť pomáhať iným a prejavovať solidaritu prenasledovaným pre vieru. Bol človekom, ktorý vedel nielen počúvať, ale najmä pomáhať.

Foto: Václav Rubeš

RUBEŠ VÁCLAV

Václav Rubeš začal skautovať v roku 1938 ako osemročný. Krátko nato v roku 1939 poznal zákaz skautingu. V roku 1945 patril medzi prvých, ktorí sa hlásili k obnove skautingu, však len krátko do roku 1948, kedy zas silneli tlaky na výchovu detí v pionierskych organizáciách. 50te roky úplne skauting zlikvidovali a pre aktérov, členov pripravili postihy, procesy, súdy, tresty. Druhá obnova skautingu prišla v roku 1968 opäť iba na dva roky. Nasledovali ďalšie roky postihov na pracovisku, v rodine, ale svojich zásad sa nevzdával a snažil sa ich presadzovať v rámci turistických oddielov. Tie boli nakoniec v roku 1990 akýmisi základňami pre tretiu obnovu skautingu.

Foto: František Sýkora

SÝKORA FRANTIŠEK

MUDr. František Sýkora, CSc. je príkladom aktívneho človeka, ktorý sa snaží využiť talenty v prospech dobra osôb ale aj spoločenstva. Počas štúdií je organizačne činný a zakladá viaceré krúžky pre širšie obzory vzdelania a univerzálnosti. Náboženskú vieru sa snaží prehlbovať štúdiom a oslovuje ho vzor kultúrnosti v osobe Hanusa a činorodej horlivosti charizmatickej osobnosti Kolakoviča, s ktorými nielen spolupracoval, ale boli aj priatelia. V lekárskej praxi sa stal odborníkom na detskú tuberkulózu, publikoval vedecké články a organizoval medzinárodné konferencie.

Foto: Eva Štěpanková

ŠTĚPÁNKOVÁ EVA

Eva Štěpánková je skautkou od roku 1945, zažila likvidáciu skautingu v rokoch 1948 a v 1970 a aktívne sa podieľala na jeho obnovovaní, hlavne po roku 1989. Počas svojho života osobne vnímala perzekúcie a prenasledovanie skautingu a jeho členov na rôznych úrovniach. Je nositeľkou Radu strieborného trojlístka. Skautský sľub považuje za záväzný po celý život, plnenie skautských zákonov v bežnom živote robí skauta skautom - raz skaut, navždy skaut.

Foto: Zora Václavová

VÁCLAVOVÁ ZORA

Zora Václavová už ako dieťa chcela byť skautkou, lebo jej starší dvaja bratia už nimi boli. Ako 11-ročná zložila skautský sľub. Ideály skautingu odovzdávala ďalej. Roku 1945 založila druhý oddiel skautingu. Skončila Vysokú školu ekonomickú aj s pedagogiku popri tom, ale nedovolili jej pôsobiť medzi mládežou. Sledovala ju ŠtB a často ju volali na výsluchy. V decembri 1968 ju zvolili za kmeňovú náčelníčku. November 1989 považuje za obrovský „nádych slobody“. V januári 1990 zvolala do Bratislavy zhromaždenie skautov z celého Slovenska. Ako prvá priniesla Betlehemské svetlo na Slovensko. Založila oddiel pre telesne postihnutých na Mokrohájskej v Bratislave.

Vytlačiť