Projekt Oral history - Svedkovia z obdobia neslobody

logo Europe for Citizens

English version

Na pôde ÚPN postupne vznikol audiovizuálny archív, ktorý v tomto čase eviduje viac ako 2000 nosičov. Široká databáza filmových záznamov, svedeckých výpovedí a audiovizuálnych formátov o praktikách totalitných režimov na Slovensku tvorí neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva. ÚPN aktívne napreduje v projekte, ktorého cieľom je komplexne a systematicky zachytávať svedectvá prenasledovaných osôb.

V súčasnosti máme nakrútených cez 300 svedeckých výpovedí v dĺžke viac ako 600 hodín audiovizuálneho záznamu. Svedectvá ošetrené autorskými právami sú bezpečne uložené v audiovizuálnom archíve ÚPN. Výpovede majú slúžiť na bádateľské a vzdelávacie účely, prípadne na výrobu budúcich TV dokumentov. Ich prehľad a ďalšie využívanie umožňuje podrobná databáza svedectiev a audiovizuálna knižnica. Metodológia nakrúcania a ďalšieho spracovania svedeckých výpovedí sa opiera o dlhodobé skúsenosti a zaužívanú prax domácich aj zahraničných partnerov v oblasti kamerového nakrúcania svedeckých výpovedí. Prepis výpovedí pamätníkov v jednotlivých videoklipoch je spracovaný na základe metodiky medzinárodného portálu Pamäť národa, pripravenej partnerom projektu, združením Post Bellum. Neštandardizovaný prepis realizuje Oddelenie slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied.

Doposiaľ sme vymedzili tri základné kategórie s viacerými subkategóriami, do ktorých možno jednotlivých svedkov z obdobia neslobody začleniť:

1. Slovensko v rokoch 1938 – 1945

2. Prechodné obdobie 1945 – 1948

3. Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989)

Foto: Anton Adámek

ADÁMEK ANTON

V roku 1949 sa v Strážach pod Tatrami zúčastnil duchovných cvičení, na základe čoho ho ŠtB zatiahla do vymyslenej výroby protištátnych letákov. V tom istom roku ho v Trenčianskych Tepliciach zatkli a odsúdili podľa zákona č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Bol mu vymeraný trest vo výške 8 rokov, pričom si väčšinu odpykal v Jáchymove.

Foto: Juraj Alner

ALNER JURAJ

Prenasledovanie fašistického režimu prežil v detstve len vďaka pomoci cudzích ľudí. Život jeho rodiny však zásadným spôsobom ovplyvnila aj komunistická diktatúra, napriek všetkému ale necíti v sebe nenávisť. Jeho najväčším želaním je, aby sa na minulosť nezabudlo.

Foto: Matej Andráš

ANDRÁŠ MATEJ

Matej Andráš sa celý život venoval slovensko-poľským vzťahom. V pozícii československého konzula v Poľsku v rokoch 1947 – 1950 bojoval za národnostné práva Slovákov v Poľsku a rovnako presadzoval aj ich túžbu po slovenskom jazyku v rámci vzdelávania a náboženstva. Počas svojho života, najmä po roku 1945, bol v kontakte s viacerými známymi spisovateľmi a osobnosťami politickej scény v Československu. Aktívne sa venoval aj prekladateľskej a publikačnej činnosti.

Foto: Juraj Anoškin

ANOŠKIN JURAJ

V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.

Foto: Zuzana Bacigálová

BACIGÁLOVÁ ZUZANA

Obeť kolektivizácie majetku... Jej manžel Ľudovít bol v roku 1952 okresným súdom odsúdený za trestný čin sabotáže na 7 rokov odňatia slobody. Bol im skonfiškovaný dom, pôda, živý a mŕtvy inventár i všetky poľnohospodárske zásoby. Zuzana bola nútená vysťahovať sa na štátny majetok Moravany v okrese Čáslav v kraji Pardubice, kde musela tvrdo pracovať celé tri roky.

Foto: Ondrej Bartko

BARTKO ONDREJ

Ondrej Bartko zostal ako jediný súkromne hospodáriaci roľník v meste Kežmarok. Pozemky, dedičstvo otcov si mimoriadne vážil, lebo vedel, že aj jeho otec bol musel ťažko zarábať v Amerike. Keďže ostal bez otca Ondreja (1893 – 1935) už ako 5-ročný, neskôr nemohol ísť študovať, lebo pomáhal mame na gazdovstve, bolo treba obrábať 20 hektárov pôdy. Otcovo želanie bolo, aby najstarší syn Ján (1916) išiel študovať za evanjelického farára, čo sa aj stalo. Ten potom výdatne pomáhal v poľnohospodárskych prácach mame, svojmu mladšiemu bratovi Ondrejovi. V rodine boli aj 2 mladšie sestry. Ondrej nechcel vstúpiť do JRD, za čo bol niekoľko rokov Vojenských táboroch nútených prác.

Foto: Oto Batelka

BATELKA OTO

Bol spolupracovníkom pri prevádzaní cez hranice v období neslobody, za čo ho odsúdili a väznili. Po udelení amnestie bol síce prepustený, no nastal pre neho čas neistoty, ktorý vyvrcholil odvolaním amnestie. Keď sa ho ŠtB snažila zatknúť druhýkrát, podarilo sa mu utiecť, no nie nadlho.

Foto: Ján Benček

BENČEK Ján

Ján Benček patrí medzi ľudí, ktorých chytila za srdce misia profesora Kolakoviča. Usiloval sa nasledovať jeho príklad, dlhé roky prednášal na vysokej škole, pracoval s mládežou, a hoci do strany nikdy nevstúpil, svojou odbornosťou a tvrdou prácou si získal rešpekt aj u komunistov.

Foto: Jozef Bobalík

BOBALÍK JOZEF

Ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Našli tam len biedu a chudobu. V roku 1948 ho počas priateľovej rozlúčky so slobodou donútili prečítať leták s nápisom „Smrť Stalinovi“, za čo ho o pár týždňov neskôr zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.

Foto: Imrich Brezanský

BREZANSKÝ IMRICH

Politický vývoj ho donútil vstúpiť do maďarskej armády, v ktorej musel nasadiť vlastný život na obranu krajiny, ktorá nebola jeho domovom. Prežil hrôzy vojny i krutosť sovietskych zajateckých táborov.

Foto: Ján Brichta

BRICHTA JÁN

Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom. Keď sa chcel o to pokúsiť v zahraničí, útek mu prekazila rozvodnená rieka Morava a následne hliadka Pohraničnej stráže. Miesto univerzity čakala Jána tvrdá vyšetrovacia väzba a roky v jáchymovských táboroch.

Foto: Milan Brišš

BRIŠŠ MILAN

Pre komunistov mal nevhodný buržoázny pôvod, čo mu dali pocítiť už v mladom veku. Miesto vysnívanej školy ho čakali roky ťažkej práce v bani. Jeho húževnatá povaha a vytrvalosť mu ale pomohli prekonať nepriazeň režimu a dosiahnuť vysnívané ciele.

Foto: Ján Budaj

BUDAJ JÁN

Ján Budaj je známy ako politik, nezávislý publicista a jeden zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Preslávili ho predovšetkým masové demonštrácie v Bratislave v období novembra a decembra 1989, počas ktorých bol moderátorom mítingov na Námestí SNP a prvým mužom Nežnej revolúcie na Slovensku.

Foto: Ján Čarnogurský

ČARNOGURSKÝ JÁN

Človek, ktorý sa horlivo zapájal do disidentských aktivít hnutia Charta 77. Začiatkom roku 1988 sa zúčastnil na príprave Sviečkovej demonštrácie a následne začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy. Vzhľadom na jeho činnosť ho komunistický režim pokladal za nepohodlného a od augusta do novembra 1989 bol väznený.

Foto: Jozef Cerina

CERINA JOZEF

Jozef Cerina bol od detstva v kontakte s vojakmi a vojenskými zložkami. Už ako malý chlapec vnímal absurditu vojny a zbytočnosť ľudských obetí. Do jeho života zasiahla aj Viedenská arbitráž, kvôli ktorej sa v okamihu stal maďarským občanom, a tak poznal situáciu na oboch stranách hraníc. Tvrdí, že rozpory medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom boli vykonšruované politickými činiteľmi.

Foto: Margita Červenková

ČERVENKOVÁ MARGITA

Bola jednou z mnohých, ktorým do života zasiahlo rozhodnutie Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa jej rodná obec stala súčasťou Maďarska. Musela sa vyrovnať s nejednou ťažkosťou, najväčšou ranou však bola strata otca, ktorého zastrelili maďarskí vojaci. To navždy ovplyvnilo jej vzťah k maďarskému národu.

Foto: Alfonz Czima

CZIMA ALFONZ

Ako odborníka v stavebníctve si ho vytipovala Štátna bezpečnosť, ktorá z neho chcela vychovať spolupracovníka z perspektívnych dôvodov. Stretol sa s praktikami štátneho aparátu, na ktorých sa odmietol zúčastňovať. Po prepustení z ŠtB utiekol do Kanady, kde pracoval s emigrantmi.

Foto: Imrich Danko

DANKO IMRICH

Aj po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.

Foto: Rudolf Dobiáš

DOBIÁŠ RUDOLF

Rudolf Dobiáš je výnimočnou osobnosťou, ktorá zaujala mimoriadne miesto v slovenskej literatúre. Ako čerstvého vysokoškoláka ho neprávom zatkli a odsúdili. Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch, a ktorých často osobne poznal - triednych nepriateľov.

Foto: Adam Droppa

DROPPA ADAM

Komunistický režim obral jeho rodinu takmer o všetko. On sám strávil niekoľko rokov v pomocnom technickom prápore (PTP), jeho otec skončil po vykonštruovanom procese v jáchymovských baniach a zvyšok rodiny násilne vysťahovali do Čiech.

Foto: Jaroslav Fabok

FABOK JAROSLAV

Život Jaroslava Faboka bol plný prekážok. Už ako chlapec sa kvôli otcovi alkoholikovi musel postaviť na vlastné nohy a postarať sa o rodinu. Počas vojny sa zapojil do odboja a neskôr aj do Slovenského národného povstania. Ostro vystupoval proti totalitnému režimu a jeho praktikám. Ako tajomník Demokratickej strany pracoval do februára 1948, kedy ho spolu s ostanými funkcionármi DS zatkli a uväznili. Ťažko pracoval v uránových baniach, no ako zázrakom sa mu podarilo prežiť a podať dôležité svedectvo.

Foto: Anton Felber

FELBER ANTON

Bol obvinený za neúčasť na povinnej brigáde a v rokoch 1945-1948 bol odvlečený do gulagu Nuzal vo Vladikaukaze. Po návrate ho ŠtB poslala na dvojročnú prevýchovu do tábora nútených prác v Čechách.

Foto: Viola Fischerová

FISCHEROVÁ VIOLA

Ako šestnásťročná sa dostala do geta v Lučenci. Myslela si, že to bolo to najhoršie, čo človeka môže postihnúť. Po prevoze do Osvienčimu zažila ozajstné peklo. Stala sa obeťou doktora Mengeleho, ktorý aj na nej vykonával pseudolekárske pokusy. Prežila a podarilo sa jej ujsť.

Foto: Fridrich Fritz

FRITZ FRIDRICH

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže. Za trestný čin velezrady bol odsúdený na 20 rokov väzenia.

Foto: Imrich Gallik

GALLIK IMRICH

Len osemnásťročného stolára nemeckého pôvodu, Imricha Gallika, v marci 1945 bezpečnostné orgány NKVD a Ľudových milícií odviedli na kruté vyšetrovanie, po ktorom nasledoval tri a pol ročný pobyt v sovietskom pracovnom lágri. Vďaka vnútornej sile a mladému organizmu zdolal všetky útrapy i neľudské životné podmienky gulagu a v decembri 1948 sa opäť šťastne vrátil domov.

Foto: Ján Goč

GOČ JÁN

Pre silný odpor ku komunistickému režimu bol ako politický väzeň odsúdený na práce v bani, odkiaľ sa ako „nebezpečný“ nemal nikdy vrátiť. Vďaka práci v botanickej záhrade, kam ho neskôr poslali ako väzňa, sa stal odborníkom v oblasti botaniky a vyštudoval za učiteľa.

Foto: Alexander Gordon

GORDON ALEXANDER

Po arizácii otcovho podniku nasledovalo nútené vysťahovanie rodičov, útek a skrývanie, no napriek všemožnému úsiliu ich nemecké vojsko našlo a deportovalo do tábora smrti. Ako medik sa Alexander dostal do VI. robotného práporu a pôsobil na rôznych pracoviskách. V jeho situácii to bol raj na zemi.

Foto: Viera Gordonová

GORDONOVÁ VIERA

Viedenská arbitráž a druhá svetová vojna ju pripravili o všetko, čo mala. V mladom veku prežila hrôzy niekoľkých koncentračných a pracovných táborov, kde stratila svojich najbližších. Uvedomovala si, že za svoje prežitie vďačí predovšetkým šťastiu.

Foto: František Granec

GRANEC FRANTIŠEK

Aktívny člen bratislavskej skupiny Bielej légie a záchranca mnohých ľudí, František Granec, bol za pomoc pri útekoch cez Železnú oponu odsúdený na päť rokov väzenia. Nakoľko bol neplnoletý, tri roky svojej mladosti prežil v rôznych československých nápravných zariadeniach.

Foto: Anna Greňová

GREŇOVÁ ANNA

Viedla aktívny kresťanský život a za to ju roku 1953 zatkli a odsúdili na 5 rokov. Počas väzby ju často vypočúvali, a aj prostredníctvom fyzických trestov sa usilovali zistiť, kde sa nachádzajú kňazi, ktorých poznala.

Foto: Judita Zuzana Grossmanová

GROSSMANOVÁ ZUZANA JUDITA

Napriek tomu, že sa jej spolu s rodinou podarilo uniknúť pred koncentračným táborom, pozná hrôzu ľudskej nenávisti. Veľakrát sa jej musela pozrieť do tváre. Život plný strachu, skrývania a neustáleho boja v rôznych obmenách. Židovkou sa však narodila a Židovkou aj zostane.

Foto: Jozef Hanko

HANKO JOZEF

9. decembra 1949 bol odsúdený za údajné zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných pobytoch v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu, najskôr na tri roky do Jáchymova, a potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov.

Foto: Mária Horňáková

HORŇÁKOVÁ MÁRIA

Bola svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými vojskami v roku 1938. Vďaka svojmu strýkovi Jozefovi Kelemenovi sa zúčastnila dôležitých snáh Slovákov v Maďarsku o udržanie národného povedomia a zápasu o ich národné práva.

Foto: Jozef Hrdý

HRDÝ JOZEF

Jeho cesta ku kňazstvu smerovala cez lásku k športu. Tá ho neopustila ani po úteku za hranice rodného Slovenska v roku 1949, ani potom, čo na štyridsať rokov zakotvil v exotickom prostredí Latinskej Ameriky. Tu mu pomohla získať si srdcia stoviek predovšetkým mladých ľudí.

Foto: Martin Hritz

HRITZ MARTIN

Pre napomáhanie skupine duchovných ho v roku 1950 zatkli. Po vypočúvaní spojenom s týraním a pokusmi o nanútenie vykonštruovanej výpovede ho odsúdili na 15 rokov. Po takmer 7 rokoch, ktoré po vynesení rozsudku strávil vo väzení, bol podmienečné prepustený.

Foto: Ivan Hupka

HUPKA IVAN

Ivan Hupka spolu so svojou manželkou Máriou pracovali v bratislavskom štúdiu Československej televízie. Tam ich zastihli udalosti augusta 1968. Ivan sa v čase okupácie aktívne zapájal do výroby reportáží a spravodajských aktivít štábu ČS televízie. Avšak beznádej, strach z budúcnosti, nemožnosť uplatniť svoj názor a nesloboda napokon viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a usadiť sa v ďalekej Austrálii.

Foto: Mária Hupková

HUPKOVÁ MÁRIA

Mária Hupková pracovala v Československej televízii. Zažila obsadenie budovy ČST vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Pocity beznádeje, strachu, úzkosti a neustálej kontroly viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a odísť čo najďalej od všetkej hrôzy, do ďalekej Austrálie.

Foto: Ján Janok

JANOK JÁN

Ján Janok, lekár a redemptorista reflektuje v svojich spomienkach udalosti totality nacizmu aj komunizmu a dokumentuje osobnými spomienkami ich prežívanie: prerušovanie štúdií počas II. svetovej vojny, po Februári 1948 likvidovanie škôl, osobné prezívanie barbarskej noci, pobyt v PTP, štúdium medicíny v Prahe, vyhodenie zo školy kvôli udaniam že otec nevstúpil do družstva. Po dokončení medicíny pracoval ako lekár v Bardejove, kde sa ho snažila ŠtB naverboval na spoluprácu agenta. Po roku 1968 študoval teológiu v Čechách. Po normalizácii pôsobil 9 rokov ako duchovný v Liberci a okolí. Potom prišiel do Košíc, kde pôsobil ako duchovný aj v Dóme a po páde komunizmu 1989 odišiel do Bratislavy, kde ako viceprovinciál redemptoristov budoval nové začiatky redemptoristov a odovzdával svoje skúsenosti mladej generácii.

Foto: Vladimír Jukl

JUKL VLADIMÍR

Spolu s priateľmi sa usiloval o rozvoj hnutia katolíckeho laického apoštolátu, za čo sa stal tŕňom v oku vtedajšej Štátnej bezpečnosti. V roku 1951 ho zatkli a po mučení a 10 mesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov.

Foto: Viliam Kasperkevič

KASPERKEVIČ VILIAM

Pokúšal sa odísť za hranice, vidieť svet, no v roku 1952 ho štátny súd odsúdil na 11 rokov väzenia za protištátnu činnosť spolčovania sa s agentom anglickej spravodajskej služby.

Foto: Ladislav Kisska

KISSKA LADISLAV

Kvôli tomu, že sa poznal s Albertom Púčikom a Antonom Tunegom, popravenými v jednom z najvýznamnejších vykonštruovaných politických procesov 50. rokov v Československu, prešiel krutým vyšetrovaním a tábormi nútenej práce. Riešenie bezvýchodiskovej situácie našiel v úteku zo zovretia železnej opony.

Foto: Gabriela Kleinová

KLEINOVÁ GABRIELA

Sestra známeho plukovníka Alexandra Kordu a manželka architekta Tibora Kleina, ktorý bol v roku 1952 odsúdený na osem rokov väzenia. Gabrielu zatkli a odsúdili na štyri roky odňatia slobody, ktoré postupne prežila vo väzniciach v Bratislave, Rimavskej Sobote, Sučanoch a v Želiezovciach.

Foto: František Kľuska

KĽUSKA FRANTIŠEK

Ťažké životné podmienky v ňom od detstva formovali húževnatosť, nepoddajnosť a vytrvalosť. Pevný základ, v ktorom nachádzal oporu počas rokov prenasledovania komunistickým režimom, mu dala harmonická rodina. Len vďaka tomu nebol ochotný ku kompromisom, ktoré by si vyžadovali zradu vlastných zásad.

Foto: Milan Kňažko

KŇAŽKO MILAN

Milan Kňažko, významná osobnosť slovenského kultúrneho i politického života. Tento populárny herec s odmietavým postojom voči komunistickému režimu je známy najmä svojím spoluorganizovaním a moderovaním masových mítingov v Bratislave počas Novembra 1989. Bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a politicky aktívnym ostal aj v porevolučnom období.

Foto: Richard Kolban

KOLBAN RICHARD

Ako šestnásťročný zažil Richard Kolban hrôzy sovietskych pracovných táborov. Po dvoch rokoch, keď sa v Sovietskom zväze na podnet generála Svobodu začínalo formovať česko-slovenské vojsko, bol z gulagu prepustený a pridal sa k stovkám dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili zo všetkých koncov ZSSR. Postupne s vojskom prešiel až na Slovensko a zúčastnil sa mnohých oslobodzovacích bojov na našom území.

Foto: Marián Kolník

KOLNÍK MARIÁN

Nenaplnené túžby po štúdiu teológie, internácia do pezinského sústreďovacieho kláštora, ťažká práca vo vojenskom tábore v Libave či štyridsať mesiacov v pomocnom technickom prápore v Plzni dodnes rezonujú v mysli pamätníka Mariána Kolníka.

Foto: Tomáš Konc

KONC TOMÁŠ

Kapucínsky kňaz, ktorého krátko po maturite pre „pašovanie“ náboženskej literatúry odsúdil totalitný režim na niekoľkomesačné väzenie. Z mladého vysokoškoláka tak urobil kriminálnika a občana tretej kategórie.

Foto: Helena Kordová

KORDOVÁ HELENA

Manželka plukovníka Alexandra Kordu, ktorý bol v roku 1949 Štátnou bezpečnosťou odsúdený na doživotie. Po celých desiatich rokoch väzenia a mučenia zomrel dňa 13. septembra roku 1958. Helena bola odsúdená na 14 rokov, z ktorých 10 prežila v táboroch nútených prác.

Foto: Ján Košút

KOŠÚT JÁN

Bol obvinený Rusmi za nástup na povinný výcvik do Slovenskej armády a následne v rokoch 1945 -1953 odvlečený do pracovných táborov OLP 33 NKVD, Jagrinlag a Ozerlag - Sibír.

Foto: Milan Krajčovič

KRAJČOVIČ MILAN

Život Milana Krajčoviča azda najpresnejšie vystihuje slovo ,putovanie‘. Nesúhlas s vtedajším režimom a jeho praktikami ho donútil k viacerým pokusom opustiť vlasť. Nikdy sa mu však nepodarilo uskutočniť jeho sen o emigrácii. Prichytili ho, zadržali, vypočúvali na rôznych miestach a následne aj odsúdili. Prešiel mnohými väzeniami a pracovnými tábormi. Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1990.

Foto: Jozef Krajňák

KRAJŇÁK JOZEF

Predniesol reč nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Otvorene a verejne vyjadril kritiku komunistického režimu. Za tento skutok bol zaistený Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), bol vyšetrovaný a odsúdený podľa § 100 na dva roky väzenia za poburovanie proti republike.

Foto: Ružena Kramárová

KRAMÁROVÁ RUŽENA

Ružena Kramárová rod. Kordová bola spolu s ďalšími členmi rodiny Kordovcov súdená v procese „Alexander Korda“. Keď v roku 1951 zatkli jej manžela, údajne len mala ísť potvrdiť jeho výpoveď, no domov, kde ostali tri malé deti, sa už ani ona nevrátila. V rokoch 1951 - 1952 bola nespravodlivo uväznená vo väzení v Bratislave.

Foto: Dorota Kravjanská

KRAVJANSKÁ DOROTA

Matka piatich detí, ktorá v mladosti pre svoje aktivity v rámci Katolíckej akcie a činnosť v kresťanských spoločenstvách pocítila aroganciu štátnej moci. Za „združovanie proti republike“ sa musela postaviť pred súd a znášať trojmesačné väzenie.

Foto: Silvester Krčméry

KRČMÉRY SILVESTER

Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. Koncom júla 1951 bol počas základnej vojenskej služby zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia.

Foto: Štefan Kruško

KRUŠKO ŠTEFAN

Aj rodina Štefana Kruška v roku 1947 uverila klamlivým rečiam o lepšom živote v Sovietskom zväze. Stali sa presídlencami, ktorí hneď po príchode na Ukrajinu bez svojho vedomia okamžite stratili československé občianstvo a stali sa občanmi Sovietskeho zväzu. Po 20 rokoch sa Štefan s rodinou opäť vrátil na Slovensko, kde sa aj prostredníctvom Koordinačného výboru reoptantov usiluje pomáhať presídleným rodákom.

Foto: Zoltán Kukula

KUKULA ZOLTÁN

Súkromný list od priateľa sa stal dôvodom jeho zatknutia, vyšetrovania, a napokon slúžil aj ako základ vykonštruovaného obvinenia z velezrady, rozbíjania republiky a členstva v Bielej légii. Hoci bol pre nedostatok dôkazov prepustený na slobodu, veľa si vytrpel nielen on, ale aj jeho manželka, ktorá dlho netušila, kam zmizol jej manžel. Za nezmyselné zatknutie a väznenie zaplatil vlastným zdravím. Jeho najväčším prianím je, aby sa kruté a neľudské obdobie vlády komunizmu už nikdy viac neopakovalo.

Foto: Alojz Kuna

KUNA ALOJZ

V roku 1952 otca Alojza Kunu, označeného za „dedinského boháča“, odsúdili na dva roky odňatia slobody, pokutu tristotisíc korún a vysťahovanie z Nitrianskeho kraja. Trest si František Kuna odpykával v bani v Jáchymove. Dôsledkami prenasledovania však po dlhé roky trpela celá jeho rodina.

Foto: Ernest Kyrály

KYRÁLY ERNEST

Napriek prenasledovaniu kvôli svojmu pôvodu a častým konfliktom s komunistickým režimom neprestal Ernest Kyrály veriť v spravodlivosť. Nedosiahol ju však ani v čase totality, ani po jej páde.

Foto: Emil Lábus

LÁBUS EMIL

Kvôli roznášaniu letákov s výzvou nevoliť komunistov ho ako 18-ročného mladíka zaistila Štátna bezpečnosť a po súdnom procese strávil päť rokov v pracovnom tábore v Jáchymove.

Foto: Anna Lapšanská

LAPŠANSKÁ ANNA

Anna Lapšanská, (Jana - rehoľné meno), je členkou rehoľného spoločenstva Sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svoj život zasvätila vo svojej mladosti Ježišovi ako svojmu ženíchovi a v ďalšom živote nám ukazuje na životných postojoch ako žiť zasvätený život napriek mnohým problémom a ťažkostiam, ktoré zapríčinil komunistický režim.

Foto: Ivan Lefkovits

LEFKOVITS IVAN

Je uznávaným odborníkom na imunológiu. Prednáša na univerzite vo švajčiarskom Bazileji, kde aj žije. Narodil sa však v Prešove a ako 6 ročný chlapček prežil koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Bol donútený správať sa ako hluchonemý, s bratom utiekol zo sirotinca, preoblečený za dievča sa prezradil pri prechode cez hranice. Prežil bombardovanie, pochod smrti, videl najstrašnejšie hrôzy posledných dní lágra v Bergen-Belsene.

Foto: Alojz Lenkavský

LENKAVSKÝ ALOJZ

Alojz Lenkavský bol jedným zo zakladateľov Bielej légie v Spišskej Belej. Pripravoval roznos letákov, ktoré mali upozorniť spoločnosť na zločiny komunizmu. Roznos sa však neuskutočnil pre odhalenie Bielej légie Štátnou bezpečnosťou. Bol zatknutý a prinútený priznať sa k viacerým zločinom, ktoré nespáchal.

Foto: Ján Lenský

LENSKÝ JÁN

V roku 1940 spolu s rodičmi utiekol z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko. Po vypuknutí povstania sa pripojili k partizánom ako civilisti. Rodičia však pochod nezvládli, vrátili sa a boli deportovaní do koncentračných táborov. Ján sa ukrýval na rôznych miestach. Rodina sa opäť stretla až po oslobodení a krátko na to emigrovala z Československa.

Foto: Ernest Macák

MACÁK ERNEST

Don Ernest Macák, človek prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov, ale najmä hlboký človek viery a horlivý salezián.

Foto: Anna Malá

MALÁ ANNA

Dňa 21. augusta 1968 do života rodiny Anny Malej rodenej Bonkovej zasiahla tragédia. Jej brat, Jozef Bonk, devätnásťročný vášnivý futbalista a vyučený strojný zámočník, sa stal jednou z obetí príchodu okupačných vojsk na územie Československa. Strelným zraneniam sovietskeho vojaka, bohužiaľ, podľahol.

Foto: Karol Maník

MANÍK KAROL

Karol Maník začal svoju spoluprácu s americkou CIC v 50-tych rokoch, tesne po nástupe komunistického režimu. Za krátke obdobie 2 rokov, počas ktorých pomáhal získavať informácie, bol odsúdený na doživotie. Ako politický väzeň strávil vo väzbe a na nútených prácach desať rokov. Na slobodu bol prepustený až vďaka amnestii v roku 1960.

Foto: Marta Marsinová

MARSINOVÁ MARTA

Už v mladosti navštevovala teologické krúžky, aktívne sa zapájala do slovenského katolíckeho skautingu a spoločne s profesorkou Máriou Pecíkovou organizovala letné dievčenské tábory. V roku 1959 sa však dostala pred súd. Za náboženskú činnosť v III. ráde sv. Františka a za šírenie náboženskej literatúry si vo väzení odpykala ročný trest.

Foto: Anna Matiová

MATIOVÁ ANNA

Vyrastala v skromných podmienkach, ktoré jej neumožnili získať vzdelanie, po ktorom túžila. Stala sa svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými jednotkami v roku 1938 i jej oslobodenia Červenou armádou.

Foto: František Mikloško

MIKLOŠKO FRANTIŠEK

Jedna z najvýraznejších postáv slovenského katolíckeho disentu i slovenskej politiky po roku 1989, dlhoročný predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia a poslanec Slovenskej národnej rady i Národnej rady Slovenskej republiky.

Foto: Jozef Mikloško

MIKLOŠKO JOZEF

Nepovažuje sa za disidenta, aktívne sa však podieľal na vydávaní samizdatov i na aktivitách tajnej cirkvi. Jeho politická kariéra sa začala po Nežnej revolúcii, keď dosiahol významné posty podpredsedu vlády ČSFR i veľvyslanca Slovenska v Taliansku. Je starším bratom Františka Mikloška.

Foto: Július Molitoris

MOLITORIS JÚLIUS

So svojou rodinou zažil situáciu na južnom Slovensku po odstúpení tohto územia Maďarskej republike.

Foto: Ján Motulko

MOTULKO JÁN

Životnou láskou Jána Motulka sa stala najmä literatúra. Tento významný slovenský básnik a prozaik sa v období po roku 1948 na istý čas publikačne odmlčal, tvoriť však nikdy neprestal. Diela napísané v období neslobody boli vydané neskôr po revolúcii. Vo svojej výpovedi otvorene hovorí o praktikách Štátnej bezpečnosti a o jeho vlastných skúsenostiach z vyšetrovania.

Foto: Ján Motulko

MUZIKOVÁ FRANTIŠKA

Bývalá zdravotná sestra, Františka Muziková, za svoju vieru a stretávanie sa s priateľmi prežila jeden a pol roka za mrežami československých žalárov. Táto trpká skúsenosť jej však nepriniesla len trápenie a smutné spomienky, ale tiež celoživotné priateľstvá s ďalšími politickými spoluväzenkyňami.

Foto: Jozef Nemlaha

NEMLAHA JOZEF

Jozef Nemlaha mal len jeden sen – mať vlastný obchod. Sen sa mu splnil, prišiel však február 1948. Neúprosný komunistický režim mu obchod zhabal a v roku 1952 ho za údajnú špionáž nespravodlivo odsúdil na trest odňatia slobody na 17 rokov, prepadnutie majetku, stratu občianskych práv na 10 rokov a peňažný trest 20 tisíc Kčs.

Foto: Karol Noskovič

NOSKOVIČ KAROL

Na základe vykonštruovaných dôkazov bol Karol Noskovič obvinený z velezrady a Štátny súd v Bratislave ho 22. apríla 1952 odsúdil na šesť rokov väzenia, desať rokov straty občianskych práv a prepadnutie celého majetku. Prešiel viacerými väznicami počnúc Ilavou cez Jáchymov, Příbram či Leopoldov. Bol to vzácny človek, ktorému napriek trpkým skúsenostiam s komunistickým režimom nikdy nechýbal zmysel pre humor a viera v dobro.

Foto: Andrej Novák

NOVÁK ANDREJ

Za špionáž a skrývanie agenta západnej tajnej služby, Viktora Palkoviča, bol zatknutý, vyšetrovaný a odsúdený na doživotie. Roku 1963 bol po amnestii prepustený.

Foto: Gabriel Novák

NOVÁK GABRIEL

Po vylúčení zo školy a zo všetkých stredných škôl v republike stratil akúkoľvek možnosť dokončiť si vzdelanie. V roku 1950 prijal ponuku vstúpiť do Bielej légie, o rok neskôr ho však orgány štátnej moci zatkli a následne odsúdili za protištátnu činnosť na 22 rokov.

Foto: Ján Okoličáni

OKOLIČÁNI JÁN

Muž, ktorý od útleho detstva miloval prírodu. Tohto čestného a zásadového človeka označili za nespoľahlivého a pripravili ho o možnosť dokončiť vysokoškolské štúdium. Za svoju vlasť bojoval nielen na východnom fronte, ale zapojil sa aj do udalostí nasledujúcich po vypuknutí SNP. Jeho túžbu hospodáriť na rodinnom majetku mu prekazila povojnová ľavicová vláda, ktorá ho pripravila o všetko.

Foto: Bernard Pánči

PÁNČI BERNARD

Nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu, dňa 13. januára 1958 bol zaistený, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. V júli 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady.

Foto: Anton Petrák

PETRÁK ANTON

Ako kariérny dôstojník odišiel v čase II. svetovej vojny bojovať do československých zahraničných légií. Po návrate do vlasti sa stal nepohodlným komunistickému režimu, ktorý ho okrem vykázania z armády prenasledoval a väznil.

Foto: Heliodor Píka

PÍKA HELIODOR

Celý život venoval boju a práci v prospech svojej vlasti, ktorú uprednostňoval pred vlastnou rodinou. Po roku 1948 však tento výnimočný človek a vlastenec skončil na popravisku.

Foto: Milan Píka

PÍKA MILAN

Zatknutie otca po prevrate vo februári 1948 spustilo kolotoč udalostí, ktoré navždy zmenili život Milana Píku. Poprava otca a obvinenie z príprav otcovho úteku do zahraničia ho však nezlomili. Otcovi pár hodín pred popravou sľúbil, že očistí jeho meno. Sľub sa mu podarilo úplne splniť až po páde komunistického režimu v roku 1989.

Foto: Ivan Polansky

POLANSKÝ IVAN

Hlboko veriaci muž, ktorý svoj život zasvätil šíreniu Božieho slova. O svoje názory a postoje sa s ostatnými delil na stretnutiach v tajných krúžkoch a spoločenstvách. Svoju odvahu preukázal najmä pri vydávaní a distribuovaní viacerých samizdatových časopisov a zborníkov, robil tiež zvukový a písomný záznam relácií rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Vatikánsky rozhlas, ktoré následne rozmnožoval a rozširoval. V júni 1988 ho Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za trestný čin podvracania republiky na štyri roky väzenia.

Foto: Michal Popovec

POPOVEC MICHAL

Už ako študent na gymnáziu pocítil na vlastnej koži nemilosrdné praktiky ŠtB. Podozrenie zo sabotáže, neľudské mučenie i vykonštruovaný súdny proces boli len začiatkom strastiplnej cesty leopoldovským i jáchymovským peklom, plnej strachu, bolesti a utrpenia. Aj napriek tomu sa v jeho živote našli jednotlivci, ktorí nestratili svoju ľudskosť a pomohli mu prekonať toto neľahké obdobie, za čo im je dodnes vďačný.

Foto: Ján Prokop

PROKOP JÁN

Ešte ako študent bol zatknutý a vyšetrovaný ŠtB kvôli účasti na vysokoškolskej akcii, no vďaka amnestii sa súdu vyhol. Väzeniu však aj tak neunikol. O niekoľko rokov neskôr na základe krivého obvinenia a vykonštruovaného procesu strávil viac ako deväť rokov za mrežami.

Foto: Dobroslav Pustaj

PUSTAJ DOBROSLAV

Dobroslav Pustaj, zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo. Jeden z najdlhšie väznených politických väzňov, ktorý pre boj za demokratickú krajinu strávil vyše 16 rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch.

Foto: Mária Repáková

REPÁKOVÁ MÁRIA

Na základe falošného obvinenia za účasť v tzv. Levočskej vzbure bola 25. júna 1949 odsúdená na sedem rokov väzenia. Aj keď sa jej trest na druhom pojednávaní znížil na päť rokov, pribudlo jej ďalších päť rokov nútených prác. Trest si odpykala postupne vo väzniciach v Košiciach, Ilave a Leopoldove a po prepustení pracovala pod dozorom ako skladníčka v Košiciach.

Foto: Adam Repka

REPKA ADAM

Kvôli dvom protištátnym letákom, upozorňujúcim na snahu vládnucej strany oddeliť sa od Vatikánu a vytvoriť vlastnú štátnu cirkev, bol odsúdený za velezradu na päť rokov väzenia a pokutu desaťtisíc korún. Trest si odpykával v Leopoldove a v Jáchymove. Po prepustení zo zajatia sa ako „nespôsobilý“ pre socialistický režim musel zamestnať na družstve, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Aj napriek neľahkému osudu sa mu spolu s manželkou podarilo vychovať sedem detí.

Foto: Vladimír Roháček

ROHAČEK VLADIMÍR

Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra Roháčka zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.

Foto: Juraj Ružbaský

RUŽBASKÝ JURAJ

Od siedmich rokov ťažko pracoval ako sluha u nemeckých hospodárov, kde sa naučil hovoriť nemecky. Po vojne bol Rusmi obvinený za tlmočenie pre nemeckých vojakov a v rokoch 1945 – 1947 odvlečený do Ľvova a Odesy.

Foto: Sestra Bohumíra Školníková

SESTRA BOHUMÍRA ŠKOLNÍKOVÁ

Pomáhať ľuďom v núdzi. To bolo životné poslanie a túžba rehoľnej sestry Bohumíry, vlastným menom Rozálie Školníkovej. A práve pomoc kňazom internovaným v kláštore v Podolínci kvalifikoval vtedajší režim ako napomáhanie protištátnej činnosti a v roku 1961 odsúdil sestru Bohumíru na sedem rokov odňatia slobody.

Foto: Sestra Zdenka Schelingová

SESTRA ZDENKA SCHELINGOVÁ

Rehoľná sestra Zdenka pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Vo februári 1952 bola zatknutá a vyšetrovatelia sa ju trýznením snažili prinútiť, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu. Na následky neľudského zaobchádzania vo väzení zomrela v roku 1955.

Foto: Elena Scmidtová

SCHMIDTOVÁ ELENA

So svojimi známymi organizovala rôzne kresťanské podujatia a stretnutia, za čo bola v roku 1952 uväznená. Vypočúvali ju, pýtali sa jej na mená ľudí, s ktorými spolupracovala v hnutí a snažili sa ju donútiť podpísať nepravdivé výpovede.

Foto: Michal Slivka

SLIVKA MICHAL

Bol nepriateľom komunistického režimu, ktorému v rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy vymenili jeho pozemky za menej kvalitné, dobytok mu niekoľkokrát vzali, v 60. a 80. rokoch ho šesťkrát vyšetrovali a súdili za vykonštruované trestné činy.

Foto: Mária Slodičáková

SLODIČÁKOVÁ MÁRIA

Zmyslom jej života bolo rozdávať lásku a vieru. Práve hlboká viera jej pomohla prekonať zdravotné ťažkosti i všetky životné skúšky. Pri spomienkach na výsluchy Štátnej bezpečnosti sa dnes len usmieva.

Foto: Ladislav Snopko

SNOPKO LADISLAV

Ladislav Snopko sa pohyboval v kruhoch slovenského disentu už od vysokoškolských čias. V období Nežnej revolúcie sa stal jednou z ústredných postáv Verejnosti proti násiliu a v nasledujúcich rokoch dôležitou osobnosťou slovenského politického a kultúrneho diania.

Foto: Tibor Spitz

SPITZ TIBOR

V roku 1942 sa jeho rodina vďaka „výnimkám“ vyhla deportácii do koncentračného tábora. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa pred hrozbou odtransportovania ukryli. Prvé útočisko im poskytli kresťanskí priatelia. Oslobodenia sa dočkali v lese vo vykopanom bunkri, kde strávili zimu 1944/45. V roku 1968 emigroval cez Kubu do USA, kde žije do súčasnosti.

Foto: Anton Srholec

SRHOLEC ANTON

Za hranice rodnej krajiny ho hnala len túžba študovať a stať sa kňazom. Komunistickému režimu to však stačilo, aby mu vymerali dvanásťročný trest väzenia. Ani ťažká práca v jáchymovských baniach, ani sústavné prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou ho neodradili od snahy hľadať spoločnú reč zrozumiteľnú pre obe strany.

Foto: Jossi Steiner

STEINER JOSSI

Ako šesťročné dieťa prežil spolu so svojou rodinou peklo holokaustu. Bolo po nich vyhlásené pátranie, utekali, schovávali sa, neskôr sa dostali do geta. Deväť mesiacov sa skrývali za tzv. „dupľovanou stenou“ v rodine pána Jána Mozoláka. V priestore širokom 1,5m a dlhom 5m boli deviati.

Foto: Vladimír Štúr

ŠTÚR VLADIMÍR

V roku 1950 bol za pokus o útek do zahraničia 20 ročný Vladimír zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Tie si v plnej výške odpykal v pracovných táboroch Mariánska, Vojna a Bytíz.

Foto: Emil Švec

ŠVEC EMIL

Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.

Foto: Ferdinand Takáč

TAKÁČ FERDINAND

Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ. Od mladosti bolo jeho životným krédom odovzdať iným kus seba, čo dovŕšil napísaním viacerých vzácnych diel. Jeho túžba po pravde, slobode a demokracii ho však stála veľa síl a trápenia. Za náboženskú činnosť bol v roku 1955 odsúdený na osem rokov väzenia.

Foto: Arpád Tarnóczy

TARNÓCZY ARPÁD

Ako 13-ročného ho zatkli za údajnú protištátnu činnosť. Po odsedení trestu, začal pracovať ako pomocný robotník, neskôr sa zamestnal v chemických závodoch. Nikdy sa vnútorne nevzdal, pracoval na sebe. Zapojil sa do politického diania Slovenska a v roku 1996 predložil v parlamente zákon o amorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý bol následne prijatý.

Foto: Alojz Tkáč

TKÁČ ALOJZ

Košický arcibiskup, ktorý bol pre kritiku správania komunistického režimu k cirkvi na verejnej prednáške štátom suspendovaný na sedem rokov z kňazskej služby.

Foto: Emil Tressa

TRESSA EMIL

Ako osemnásťročného ho chytili, vypočúvali a nespravodlivo odsúdili za velezradu a náboženský fanatizmus. Zápisnicu, ktorú bol donútený podpísať však nikdy nečítal. Nevie, prečo bol tri roky väznený, pretože nič zlé nespáchal. Po prepustení sa cítil neustále sledovaný. Za nespravodlivosť sa však nikdy nikto verejne neospravedlnil.

Foto: Viktor Trstenský

TRSTENSKÝ VIKTOR

Kňaz, ktorý za svoju aktívnu činnosť a kritiku totalitného režimu strávil štyridsať rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch, ďalších dvadsať rokov musel namiesto kňazskej činnosti pracovať ako robotník.

Foto: Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec

URBANEC BARTOLOMEJ

Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi. Počas cesty za svojím snom stať sa kňazom sa však stretol s nejednou prekážkou, ktorú mu do cesty položil nastupujúci režim. Ako kaplán pôsobil vo viacerých slovenských mestách. Venovať sa pastoračnej činnosti a kňazskému povolaniu bolo podľa jeho slov v období neslobody ako pohybovať sa na mínovom poli. Aj napriek ťažkostiam si svojím prístupom získal najmä mladých ľudí, ktorí v ňom dodnes vidia príklad živej viery a múdrosti.

Foto: Augustín Valentovič

VALENTOVIČ AUGUSTÍN

Vďaka svojim otvoreným postojom a mnohým kontaktom s odporcami vtedajšieho režimu sa dostal do nemilosti a dňa 21. septembra 1949 ho za jeho postoje a aktivity v Prahe zatkli.

Foto: Alžbeta Váradiová

VÁRADIOVÁ ALŽBETA

Prežila hrôzy vojny, ktoré by neželala ani nepriateľovi, bombardovanie Nových Zámkov, jej rodného mesta, ju pripravilo o mnoho priateľov. Stala sa učiteľkou a svoj život zasvätila výchove detí.

Foto: Ladislav Vrábel

VRÁBEL LADISLAV

Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu v roku 1970 tento sen splnil. Avšak kvôli aktívnej práci s mládežou, tajným stretnutiam na fare, či spolupráci na šírení zakázanej náboženskej literatúry bol pod prísnym drobnohľadom Štátnej bezpečnosti.

Foto: Eugénia Anoškinová - Vyskočilová

VYSKOČILOVÁ - ANOŠKINOVÁ EUGÉNIA

V roku 1952 pomohla aj so svojím bratom kamarátovi pri úteku za hranice. O rok neskôr ju pre tento čin zatkli a odsúdili za velezradu. Trest si odpykala v Ruzyni, na Pankráci a v Želiezovciach.

Foto: Otto Wagner

WAGNER OTTO

Počas holokaustu prišiel o celú svoju rodinu. Do roku 1944 pracoval v tábore v Novákoch, neskôr sa zúčastnil bojov v rámci SNP. Najťažšie obdobie ho však čakalo v koncentračnom tábore Mauthausen, kde sa dožil konca vojny.

Foto: Bibiana Wallnerová

WALLNEROVÁ BIBIANA

Pokus o útek do slobodného sveta stál jej sestru život, Bibianu a rodičov mnohoročné väzenie, z ktorého sa jej otec už nevrátil. Ani krutý osud a tvrdá „väzenská škola“ ju však nezlomili a nepripravili o zmysel pre humor, s ktorým dodnes prekonáva aj tie najťažšie chvíle.

Foto: Ladislav Záborský

ZÁBORSKÝ LADISLAV

Oslovujúci životný príbeh, plný farieb a svetla. Nespravodlivé odsúdenie, samotka, väzenie, odlúčenie od rodiny, život v úzadí, skromnosti – to všetko vníma ako dar Boží. Hlboká radosť, vnútorný pokoj a optimizmus svedčia o tom, že jeho inšpiráciou pre život a tvorbu je sám Majster.

Foto: Margita Zimanová

ZIMANOVA MARGITA

Dojímavý životný príbeh rodiny, ktorá zaplatila za pomoc svojmu blížnemu tú najvyššiu daň a okúsila kruté a nemilosrdné praktiky totalitného režimu. Zatknutie a popravenie otca, nespravodlivé odsúdenie a väznenie matky, starého otca i strýka. Tri opustené deti, ktoré režim vytrhol z náručia rodičov a o ktoré sa musela sama postarať chorľavá stará matka. Bolesť, utrpenie, mučenie, smrť, samota i smútok, tomu všetkému museli čeliť členovia jednej rodiny, ktorá nechcela nič viac, len pomôcť matkinmu bratovi.

Foto: Pavel Žigo

ŽIGO PAVEL

Po nástupe totalitnej komunistickej moci bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a nespravodlivo odsúdený na dvanásť rokov za vojenskú zradu. Prešiel mnohými väzeniami, pracovnými tábormi a istý čas bol na nútených prácach i v uránových baniach v Jáchymove.

Vytlačiť