Podarilo sa získať skeny kartotečných lístkov s údajmi odvlečených do sovietskych táborov
Múzeum Slovenského národného povstania po ôsmich rokoch intenzívneho výskumu zavŕšilo projekt s názvom "Slováci v zajateckých táboroch NKVD v rokoch 1939 – 1956". Rovnako bol ukončený projekt Občianskeho združenia Krásny Spiš "Lepšie neskoro ako nikdy", ktorý prebiehal od roku 2015 súbežne s archívnym výskumom.
V priebehu tohto výskumu sa ukázalo, že sa v Ruskom štátnom vojenskom archíve (archív RGVA) nachádza niekoľko tisíc záznamov obyvateľov bývalého Československa, ktorí prešli systémom GUPVI (Hlavná správa vojenských zajatcov a internovaných). Systém fungoval nezávisle na u nás známom systéme GULAG.
Po dlhoročnom úsilí a v spolupráci s Občianskym združením Krásny Spiš, Ústavom pamäti národa a Ústavom pro studium totalitních režimů sa Múzeu SNP podarilo tieto záznamy získať a priviezť na Slovensko. K ich získaniu pomohla finančná pomoc Nadácie EPH a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR z dotačnej schémy Ľudské práva, ale aj od súkromných osôb.
Ústav pamäti národa sa podľa predsedu Správnej rady Ondreja Krajňáka aktívne zapojil do projektu preto, aby doplnil neúplnú databázu slovenských spoluobčanov, ktorí boli krátko po oslobodení odvlečení do sovietskych zajateckých táborov alebo boli zajatí sovietskou armádou v čase, kedy boli československými občanmi.
"Spolupráca na projekte je satisfakciou najmä pre rodiny obetí deportovaných spoluobčanov. Je úlohou ÚPN zaujímať sa o osudy odvlečených, ktorí boli proti svojej vôli násilne deportovaní, neskôr väznení a v dôsledku neľudských podmienok aj pochovaní ďaleko za hranicami našej vlasti," povedal Ondrej Krajňák. Ak by sa stalo, že niekto z príbuzných na základe sprístupnenej databázy vycestuje do Ruska a nájde hrob svojho blízkeho, potom má podľa predsedu Správnej rady tento projekt mimoriadny význam.
Pre projekt sa podarilo získať súhlas na skenovanie kartotečných lístkov, ktoré obsahujú údaje o občanoch bývalého Československa. Na základe týchto lístkov sa podľa riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva dá hovoriť o 39-tisíc odvlečených československých občanoch. U väčšiny väznených existujú ku kartotečným lístkom aj osobné zložky, ktoré si môžu rodiny odvlečených vyžiadať.
Výskum ďalej pokračuje a počet zajatcov nie je pravdepodobne konečný.
Suma za skeny kartotečných lístkov bola najskôr osem miliónov rubľov, teda skoro 130-tisíc eur, no bola znížená na viac ako 48-tisíc eur. Veľkú časť zaplatila Nadácia EPH, Ústav pamäti národa prispel sumou päťtisíc eur.
Odvlečení obyvatelia Československa prešli tábormi Hlavnej správy vojenských zajatcov a internovaných so skratkou GUPVI. Bol to paralelný väzenský systém k systému táborov GULAG. Gulagy však neboli určené pre vojenských zajatcov, ale pre politických väzňov. Uväznených v oboch typoch táborov využívali na nútené práce a podľa Stanislava Mičeva uzatvárala NKVD, ktorá tábory spravovala, zmluvy so štátnymi podnikmi a dodávala im pracovnú silu.
ÚPN vydal v roku 2006 v spolupráci s českým nakladateľstvom Libri a Ústavom soudobých dějin AV ČR monografiu Milady Polišenskej Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953. Autorka zároveň poskytla Ústavu zoznam viac ako 7400 odvlečených československých občanov, medzi ktorými bolo najviac Slovákov a početnejšie zastúpenie mali aj príslušníci ruskej, rusínskej a ukrajinskej národnosti.
Deportácie civilistov z obsadených území boli schválené na najvyšších sovietskych miestach v septembri 1944 a ich cieľom bolo najmä získanie nových pracovných síl, ktoré mali nahradiť vojnové straty. Väčšina ľudí deportovaných z Československa bola umiestňovaná v táboroch nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali v baniach, na stavbách, v priemysle a v lesoch.
Pri hromadných internáciách využívala Červená armáda, respektíve zložky NKVD ako zámienku výkon napríklad stavebných prác, pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná, aby podala informácie, na krátky výsluch, tlmočenie a podobne. Vojaci Červenej armády alebo príslušníci NKVD často nezákonne zadržali a odsúdili aj náhodne a svojvoľne vytipovanú osobu.
Podľa Stanislava Mičeva z Múzea SNP sa deportácie civilistov uplatňovali na Slovensku a v Česku menej v porovnaní s Maďarskom a to vďaka Slovenskému národnému povstaniu a preto, že Československo bolo považované za spojenca.
Cez sovietske pracovné tábory pre zajatcov podľa údajov Múzea SNP prešlo medzi rokmi 1941 až 1945 okolo 69-tisíc ľudí z Československa, viac ako štyritisíc zajatcov zahynulo. Celkovo bolo v táboroch systému GUPVI väznených vyše troch miliónov vojnových zajatcov a každý desiaty z nich zahynul.
Ilustračné foto: vfutscher, flickr.com