Perzekúcie a procesy 50. a 60. rokov

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Perzekúcie a procesy 50. a 60. rokov

50. roky a začiatok 60. rokov dvadsiateho storočia boli najdrastickejším obdobím komunistického režimu. Boli charakteristické perzekúciami takmer všetkých vrstiev spoločnosti a vykonštruovanými súdnymi procesmi. Na Slovensku bolo v tomto období protiprávne odsúdených viac ako 71 000 ľudí na súhrnne viac ako 85 000 rokov väzenia. V celom Československu bolo popravených za tzv. protištátne činy 250 ľudí, do 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, vo väzniciach a lágroch. 400 tisíc ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky. Mnohé obete režimu boli bez súdu väznené v pracovných táboroch, v pomocných technických práporoch (PTP), im a ich rodinným príslušníkom bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.

Foto: Anton Adámek

ADÁMEK ANTON

V roku 1949 sa v Strážach pod Tatrami zúčastnil duchovných cvičení, na základe čoho ho ŠtB zatiahla do vymyslenej výroby protištátnych letákov. V tom istom roku ho v Trenčianskych Tepliciach zatkli a odsúdili podľa zákona č. 231/1948 Zb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Bol mu vymeraný trest vo výške 8 rokov, pričom si väčšinu odpykal v Jáchymove.

Foto: Juraj Anoškin

ANOŠKIN JURAJ

V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.

Foto: Ondrej Bartko

BARTKO ONDREJ

Ondrej Bartko zostal ako jediný súkromne hospodáriaci roľník v meste Kežmarok. Pozemky, dedičstvo otcov si mimoriadne vážil, lebo vedel, že aj jeho otec bol musel ťažko zarábať v Amerike. Keďže ostal bez otca Ondreja (1893 – 1935) už ako 5-ročný, neskôr nemohol ísť študovať, lebo pomáhal mame na gazdovstve, bolo treba obrábať 20 hektárov pôdy. Otcovo želanie bolo, aby najstarší syn Ján (1916) išiel študovať za evanjelického farára, čo sa aj stalo. Ten potom výdatne pomáhal v poľnohospodárskych prácach mame, svojmu mladšiemu bratovi Ondrejovi. V rodine boli aj 2 mladšie sestry. Ondrej nechcel vstúpiť do JRD, za čo bol niekoľko rokov Vojenských táboroch nútených prác.

Foto: Oto Batelka

BATELKA OTO

Bol spolupracovníkom pri prevádzaní cez hranice v období neslobody, za čo ho odsúdili a väznili. Po udelení amnestie bol síce prepustený, no nastal pre neho čas neistoty, ktorý vyvrcholil odvolaním amnestie. Keď sa ho ŠtB snažila zatknúť druhýkrát, podarilo sa mu utiecť, no nie nadlho.

Foto: Imrich Brezanský

BREZANSKÝ IMRICH

Politický vývoj ho donútil vstúpiť do maďarskej armády, v ktorej musel nasadiť vlastný život na obranu krajiny, ktorá nebola jeho domovom. Prežil hrôzy vojny i krutosť sovietskych zajateckých táborov.

Foto: Imrich Danko

DANKO IMRICH

Aj po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.

Foto: Rudolf Dobiáš

DOBIÁŠ RUDOLF

Rudolf Dobiáš je výnimočnou osobnosťou, ktorá zaujala mimoriadne miesto v slovenskej literatúre. Ako čerstvého vysokoškoláka ho neprávom zatkli a odsúdili. Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch, a ktorých často osobne poznal - triednych nepriateľov.

Foto: Ján Goč

GOČ JÁN

Pre silný odpor ku komunistickému režimu bol ako politický väzeň odsúdený na práce v bani, odkiaľ sa ako „nebezpečný“ nemal nikdy vrátiť. Vďaka práci v botanickej záhrade, kam ho neskôr poslali ako väzňa, sa stal odborníkom v oblasti botaniky a vyštudoval za učiteľa.

Foto: František Granec

GRANEC FRANTIŠEK

Aktívny člen bratislavskej skupiny Bielej légie a záchranca mnohých ľudí, František Granec, bol za pomoc pri útekoch cez Železnú oponu odsúdený na päť rokov väzenia. Nakoľko bol neplnoletý, tri roky svojej mladosti prežil v rôznych československých nápravných zariadeniach.

Foto: Jozef Hanko

HANKO JOZEF

9. decembra 1949 bol odsúdený za údajné zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných pobytoch v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu, najskôr na tri roky do Jáchymova, a potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov.

Foto: Viliam Kasperkevič

KASPERKEVIČ VILIAM

Pokúšal sa odísť za hranice, vidieť svet, no v roku 1952 ho štátny súd odsúdil na 11 rokov väzenia za protištátnu činnosť spolčovania sa s agentom anglickej spravodajskej služby.

Foto: Gabriela Kleinová

KLEINOVÁ GABRIELA

Sestra známeho plukovníka Alexandra Kordu a manželka architekta Tibora Kleina, ktorý bol v roku 1952 odsúdený na osem rokov väzenia. Gabrielu zatkli a odsúdili na štyri roky odňatia slobody, ktoré postupne prežila vo väzniciach v Bratislave, Rimavskej Sobote, Sučanoch a v Želiezovciach.

Foto: František Kľuska

KĽUSKA FRANTIŠEK

Ťažké životné podmienky v ňom od detstva formovali húževnatosť, nepoddajnosť a vytrvalosť. Pevný základ, v ktorom nachádzal oporu počas rokov prenasledovania komunistickým režimom, mu dala harmonická rodina. Len vďaka tomu nebol ochotný ku kompromisom, ktoré by si vyžadovali zradu vlastných zásad.

Foto: Helena Kordová

KORDOVÁ HELENA

Manželka plukovníka Alexandra Kordu, ktorý bol v roku 1949 Štátnou bezpečnosťou odsúdený na doživotie. Po celých desiatich rokoch väzenia a mučenia zomrel dňa 13. septembra roku 1958. Helena bola odsúdená na 14 rokov, z ktorých 10 prežila v táboroch nútených prác.

Foto: Milan Krajčovič

KRAJČOVIČ MILAN

Život Milana Krajčoviča azda najpresnejšie vystihuje slovo ,putovanie'. Nesúhlas s vtedajším režimom a jeho praktikami ho donútil k viacerým pokusom opustiť vlasť. Nikdy sa mu však nepodarilo uskutočniť jeho sen o emigrácii. Prichytili ho, zadržali, vypočúvali na rôznych miestach a následne aj odsúdili. Prešiel mnohými väzeniami a pracovnými tábormi. Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1990.

Foto: Ružena Kramárová

KRAMÁROVÁ RUŽENA

Ružena Kramárová rod. Kordová bola spolu s ďalšími členmi rodiny Kordovcov súdená v procese „Alexander Korda“. Keď v roku 1951 zatkli jej manžela, údajne len mala ísť potvrdiť jeho výpoveď, no domov, kde ostali tri malé deti, sa už ani ona nevrátila. V rokoch 1951 - 1952 bola nespravodlivo uväznená vo väzení v Bratislave.

Foto: Zoltán Kukula

KUKULA ZOLTÁN

Súkromný list od priateľa sa stal dôvodom jeho zatknutia, vyšetrovania, a napokon slúžil aj ako základ vykonštruovaného obvinenia z velezrady, rozbíjania republiky a členstva v Bielej légii. Hoci bol pre nedostatok dôkazov prepustený na slobodu, veľa si vytrpel nielen on, ale aj jeho manželka, ktorá dlho netušila, kam zmizol jej manžel. Za nezmyselné zatknutie a väznenie zaplatil vlastným zdravím. Jeho najväčším prianím je, aby sa kruté a neľudské obdobie vlády komunizmu už nikdy viac neopakovalo.

Foto: Ernest Kyrály

KYRÁLY ERNEST

Napriek prenasledovaniu kvôli svojmu pôvodu a častým konfliktom s komunistickým režimom neprestal Ernest Kyrály veriť v spravodlivosť. Nedosiahol ju však ani v čase totality, ani po jej páde.

Foto: Emil Lábus

LÁBUS EMIL

Kvôli roznášaniu letákov s výzvou nevoliť komunistov ho ako 18-ročného mladíka zaistila Štátna bezpečnosť a po súdnom procese strávil päť rokov v pracovnom tábore v Jáchymove.

Foto: Alojz Lenkavský

LENKAVSKÝ ALOJZ

Alojz Lenkavský bol jedným zo zakladateľov Bielej légie v Spišskej Belej. Pripravoval roznos letákov, ktoré mali upozorniť spoločnosť na zločiny komunizmu. Roznos sa však neuskutočnil pre odhalenie Bielej légie Štátnou bezpečnosťou. Bol zatknutý a prinútený priznať sa k viacerým zločinom, ktoré nespáchal.

Foto: Karol Maník

MANÍK KAROL

Karol Maník začal svoju spoluprácu s americkou CIC v 50-tych rokoch, tesne po nástupe komunistického režimu. Za krátke obdobie 2 rokov, počas ktorých pomáhal získavať informácie, bol odsúdený na doživotie. Ako politický väzeň strávil vo väzbe a na nútených prácach desať rokov. Na slobodu bol prepustený až vďaka amnestii v roku 1960.

Foto: Jozef Nemlaha

NEMLAHA JOZEF

Jozef Nemlaha mal len jeden sen – mať vlastný obchod. Sen sa mu splnil, prišiel však február 1948. Neúprosný komunistický režim mu obchod zhabal a v roku 1952 ho za údajnú špionáž nespravodlivo odsúdil na trest odňatia slobody na 17 rokov, prepadnutie majetku, stratu občianskych práv na 10 rokov a peňažný trest 20 tisíc Kčs.

Foto: Karol Noskovič

NOSKOVIČ KAROL

Na základe vykonštruovaných dôkazov bol Karol Noskovič obvinený z velezrady a Štátny súd v Bratislave ho 22. apríla 1952 odsúdil na šesť rokov väzenia, desať rokov straty občianskych práv a prepadnutie celého majetku. Prešiel viacerými väznicami počnúc Ilavou cez Jáchymov, Příbram či Leopoldov. Bol to vzácny človek, ktorému napriek trpkým skúsenostiam s komunistickým režimom nikdy nechýbal zmysel pre humor a viera v dobro.

Foto: Andrej Novák

NOVÁK ANDREJ

Za špionáž a skrývanie agenta západnej tajnej služby, Viktora Palkoviča, bol zatknutý, vyšetrovaný a odsúdený na doživotie. Roku 1963 bol po amnestii prepustený.

Foto: Gabriel Novák

NOVÁK GABRIEL

Po vylúčení zo školy a zo všetkých stredných škôl v republike stratil akúkoľvek možnosť dokončiť si vzdelanie. V roku 1950 prijal ponuku vstúpiť do Bielej légie, o rok neskôr ho však orgány štátnej moci zatkli a následne odsúdili za protištátnu činnosť na 22 rokov.

Foto: Milan Píka

PÍKA MILAN

Zatknutie otca po prevrate vo februári 1948 spustilo kolotoč udalostí, ktoré navždy zmenili život Milana Píku. Poprava otca a obvinenie z príprav otcovho úteku do zahraničia ho však nezlomili. Otcovi pár hodín pred popravou sľúbil, že očistí jeho meno. Sľub sa mu podarilo úplne splniť až po páde komunistického režimu v roku 1989.

Foto: Michal Popovec

POPOVEC MICHAL

Už ako študent na gymnáziu pocítil na vlastnej koži nemilosrdné praktiky ŠtB. Podozrenie zo sabotáže, neľudské mučenie i vykonštruovaný súdny proces boli len začiatkom strastiplnej cesty leopoldovským i jáchymovským peklom, plnej strachu, bolesti a utrpenia. Aj napriek tomu sa v jeho živote našli jednotlivci, ktorí nestratili svoju ľudskosť a pomohli mu prekonať toto neľahké obdobie, za čo im je dodnes vďačný.

Foto: Dobroslav Pustaj

PUSTAJ DOBROSLAV

Dobroslav Pustaj, zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo. Jeden z najdlhšie väznených politických väzňov, ktorý pre boj za demokratickú krajinu strávil vyše 16 rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch.

Foto: Adam Repka

REPKA ADAM

Kvôli dvom protištátnym letákom, upozorňujúcim na snahu vládnucej strany oddeliť sa od Vatikánu a vytvoriť vlastnú štátnu cirkev, bol odsúdený za velezradu na päť rokov väzenia a pokutu desaťtisíc korún. Trest si odpykával v Leopoldove a v Jáchymove. Po prepustení zo zajatia sa ako „nespôsobilý“ pre socialistický režim musel zamestnať na družstve, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Aj napriek neľahkému osudu sa mu spolu s manželkou podarilo vychovať sedem detí.

Foto: Elena Scmidtová

SCHMIDTOVÁ ELENA

So svojimi známymi organizovala rôzne kresťanské podujatia a stretnutia, za čo bola v roku 1952 uväznená. Vypočúvali ju, pýtali sa jej na mená ľudí, s ktorými spolupracovala v hnutí a snažili sa ju donútiť podpísať nepravdivé výpovede.

Foto: Vladimír Štúr

ŠTÚR VLADIMÍR

V roku 1950 bol za pokus o útek do zahraničia 20 ročný Vladimír zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Tie si v plnej výške odpykal v pracovných táboroch Mariánska, Vojna a Bytíz.

Foto: Emil Švec

ŠVEC EMIL

Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.

Foto: Arpád Tarnóczy

TARNÓCZY ARPÁD

Ako 13-ročného ho zatkli za údajnú protištátnu činnosť. Po odsedení trestu, začal pracovať ako pomocný robotník, neskôr sa zamestnal v chemických závodoch. Nikdy sa vnútorne nevzdal, pracoval na sebe. Zapojil sa do politického diania Slovenska a v roku 1996 predložil v parlamente zákon o amorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý bol následne prijatý.

Foto: Augustín Valentovič

VALENTOVIČ AUGUSTÍN

Vďaka svojim otvoreným postojom a mnohým kontaktom s odporcami vtedajšieho režimu sa dostal do nemilosti a dňa 21. septembra 1949 ho za jeho postoje a aktivity v Prahe zatkli.

Foto: Margita Zimanová

ZIMANOVA MARGITA

Dojímavý životný príbeh rodiny, ktorá zaplatila za pomoc svojmu blížnemu tú najvyššiu daň a okúsila kruté a nemilosrdné praktiky totalitného režimu. Zatknutie a popravenie otca, nespravodlivé odsúdenie a väznenie matky, starého otca i strýka. Tri opustené deti, ktoré režim vytrhol z náručia rodičov a o ktoré sa musela sama postarať chorľavá stará matka. Bolesť, utrpenie, mučenie, smrť, samota i smútok, tomu všetkému museli čeliť členovia jednej rodiny, ktorá nechcela nič viac, len pomôcť matkinmu bratovi.

Foto: Pavel Žigo

ŽIGO PAVEL

Po nástupe totalitnej komunistickej moci bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a nespravodlivo odsúdený na dvanásť rokov za vojenskú zradu. Prešiel mnohými väzeniami, pracovnými tábormi a istý čas bol na nútených prácach i v uránových baniach v Jáchymove.

Vytlačiť