Násilie v 20. storočí európskej histórie – pripomínanie, dokumentovanie, osveta (Sympózium ENRS)

V Bruseli sa v dňoch 6. až 8. júna konalo už šieste sympózium organizované Európskou sieťou pamäť a solidarita (ENRS), tento krát venované – žiaľ, aj dnes stále aktuálnej – téme násilia. Vystúpilo na ňom mnoho erudovaných odborníkov, ktorí z rôznych strán rozoberali korene a príčiny tohto javu, ktorý ako čierny tieň sprevádza prakticky celú históriu ľudstva. Diskusie spontánne zabiehali do súčasnosti, kedy sme v mnohých európskych metropolách svedkami rôznych prejavov terorizmu a násilia. Viackrát zaznelo, že aby bolo zmierenie možné, musí byť zlo pomenované, nemôže zostať bezmenné. A nakoľko je to možné, je potrebné zasadiť sa o odškodnenie obetí, teda o spravodlivosť. Rastie počet inštitúcií tak vládnych ako aj mimovládnych, ktoré sa zaoberajú minulosťou. Je to znak rastúceho spolucítenia mnohých ľudí s obeťami totalitných režimov.

Účastníci pozitívne ocenili aj vystúpenie Jána Figeľa, ktorý v súčasnosti pôsobí ako Osobitný vyslanec EÚ pre náboženské slobody vo svete. Zdôraznil, že násilie vo svete veľmi súvisí s nedostatkom náboženskej slobody vo svete a ideológiami nadradenosti. Spojencami týchto ideológií sú ľahostajnosť, neznalosť a strach. Demokratické inštitúcie majú za úlohu vychovávať práve proti týmto neduhom a rozvíjať zodpovednosť, odvahu a zmysel pre súdržnosť. V minulom storočí svet zlyhal v nedostatočnom uskutočňovaní troch P: Prevent, Protect a Punish – teda: zabrániť genocídam, chrániť obete a potrestať páchateľov (presadzovať spravodlivosť).

Na okraj sympózia sa konalo aj pracovné rokovanie Riadiaceho výboru ENRS so zástupcami ministerstiev kultúry členských krajín ENRS. Vedenie ENRS ocenilo konštruktívny príspevok zástupkyne Ministerstva kultúry SR, pani Eleny Gyrcsovej ako i predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka, ktorý v Riadiacom výbore zastupuje Ministra kultúry Marke Maďariča. Príklad Slovenska, ktorý má dobre nastavené a dohodnuté vzájomné vzťahy s ENRS bol prezentovaný ako pozitívny príklad. Prebehla živá diskusia o spôsoboch plánovania a rozhodovania v orgánoch ENRS. Do budúcnosti najmä poradné grémiá (Akademický výbor a Poradný výbor) požadujú časovo lepšie skoordinované jednotlivé pracovné stretnutia, aby bolo možné efektívnejšie posúdiť plánované projekty a aktivity.

Mimoriadne silným zážitkom bola aj exkurzia do Fort Breendonku, kde sa počas 2.svetovej vojny nachádzal nacistický väzenský tábor pre politických nepriateľov režimu. Osobitne silne na účastníkov tejto trystnej návštevy zapôsobili spôsoby vypočúvania a mučenia väzňov.

Ondrej Krajňák sa v Bruseli stretol aj s veľvyslancom SR pri Belgickom kráľovstve pánom Stanislavom Vallom a so slovenskými poslancami Európskeho parlamentu, pani Annou Záborskou, Eduardom Kukanom a Ivanom Štefancom a taktiež s českým europoslancom Tomášom Zdechovským. Jednotliví partneri sa živo zaujímali o situáciu v ÚPN aj o celkovú situáciu v spoločnosti s ohľadom na prekonávanie dedičstva totalitných režimov. Ocenili doterajšiu činnosť a postoje ÚPN aj v medzinárodnom priestore a vyjadrili podporu predsedovi Správnej rady UPN v súčasnej turbulentnej situácii. Stretnutia boli obohacujúce a povzbudivé.

ENRS sa stáva čím ďalej efektívnejším nástrojom na aktuálne spoznávanie situácie pamäťových inštitúcií v jednotlivých krajinách, na vzájomné informovanie a inšpiráciu.

Rokovanie počas sympózia Európskej siete pamäti a svedomia, za ÚPN sa ho zúčastnili predseda Správnej rady Ondrej Krajňák (štvrtý sprava) a koordinátor pre zahraničnú spoluprácu Pavol Kossey (tretí sprava).

Účastní sympózia ENRS navštívili Fort Breendonk, kde sa počas druhej svetovej vojny nachádzal nacistický väzenský tábor pre politických nepriateľov režimu, a vzdali česť pamiatke obetí nacizmu aj položením kvetov.

Účastní sympózia ENRS navštívili Fort Breendonk, kde sa počas druhej svetovej vojny nachádzal nacistický väzenský tábor pre politických nepriateľov režimu, a vzdali česť pamiatke obetí nacizmu.

Foto: Marcin Oliva Soto / ENRS

Vytlačiť