Ján Janok (1929)

Foto: Janok Ján

Životopis

„Boh posielal do cesty vždycky ľudí, ktorí pomáhali splniť to čo Boh chcel aj pre moje dobro, alebo uľahčiť tú situáciu, v ktorej som bol.“

Príbeh pamätníka

Ján Janok sa narodil 2. marca 1920 v obci Dlhé Klčovo. Jeho rodičia Andrej Janok a Alžbeta rodená Majerníková, sa narodili v roku 1904. Boli súrodenci Andrej, Ján a Juraj ako najmladší, najstaršia sestra zomrela keď mala dva týždne. Jeho vzorom bol jeho menovec strýko Ján Janok (starší), ktorý sa narodil 30. marca 1913 tiež v obci Dlhé Klčovo, zomrel 6. februára 1986 v Bratislave. Bol kňaz, redemptorista a ukončil štúdiá v Čechách. Bol vynikajúci profesor fyziky a chémie. Rehoľné sľuby vykonal v roku 1947 a keďže komunisti po vojne v Podolínci zrušili školu, študoval v Gymnáziu v Rožňave býval v budove malého seminára. Ján Janok zmaturoval v roku 1949. Z 13. na 14. apríla 1950 bola barbarská noc. Sústredili ich na Kralickom snežníku. 5. septembra bol odvedený do Komárna do PTP (pomocný technický prápor), odkiaľ bol prepustený na Silvestra 1953 a išiel do Bratislavy ku strýkovi kde bývali na priváte. Pracoval v Stavoindustrii, väčšinou na vojenských stavbách, určitý čas ako úkolár. Od 17. novembra do konca pracoval vo Výskumnom ústave priemyslu celulózy, kde robil prekladateľa, lebo slušne zvládal jazyk ruský, nemecký, anglický a francúzský. V roku 1955 išiel do Prahy na hygienickú službu podľa sovietskeho vzoru. Došlo udanie z dediny, že otec nechce do družstva a syn študuje na fakulte a bol u redemptoristov, bol vylúčený roku 1959 v štvrtom ročníku zo školy. Po odvolaní pokračoval v štúdiu, mal promóciu 18. júla. Dostal umiestenku pracovať ako lekár v Bardejove, kde nastúpil 1. augusta. Janok sa prihlásil do seminára v r. 1968. Keďže v Bratislave nechceli brať tých, ktorí mali už nejaké školy a potom, tí čo mali vysokú školu a rehoľníkov, preto redemptoristi sa rozhodli pre štúdium v Čechách. Kňazskú vysviacku mal 28. februára 1971. Nedostal súhlas pôsobiť na Slovensku, tak Išiel do Liberca ako výpomocný duchovný. Na jar 1977 dostal Janok pozvanie pracovať v košickej diecéze z dôvodu aj starostlivosti o starých rodičov. Po dvoch rokoch vybavovačiek nakoniec dostal súhlas. 1. júna začal pôsobiť ako kaplán v Košiciach v Dóme, mal na starosti aj Košickú Novú Ves. O osobnosť Janoka mal záujem aj ŠtB. 2. apríla založený signálny zväzok 1970, krycie meno Riaditeľ. Bolo 31. januára 1962.“ Spoluprácu odmietal, povedal, že sa to prieči jeho svedomiu. Potom nasadili odpočúvanie telefónov, kontrolovali poštu. Nasadili mu aj volavku, jedno dievča z KNV. November 1989 Janok považuje sa Boží zázrak, otvárali nové slobodné možnosti pôsobenia aj pre redemptoristov. Redemproristi otvorili noviciát v Podolínci, v roku v 1990 ho začali siedmi, a študenti od roku 1993 začali študovať v jezuitskom inštitúte v Bratislave.

Spomienky na detstvo

Ján Janok - Spomienky na detstvo (formát Flash Video)

Podobne mamička bola žena, ktorá žila ten kresťanský život v praktickom i rodinnom živote, ale aj tu medzi ľuďmi. Nikdy som ich nepočul nejako vážne sa hádať, otec žeby bol niekedy opitý a vychovávali nás prísne, ale my sme ich mali veľmi radi a máme aj dneska všetci traja. Žijeme traja bratia. Ten mladší sa menuje Juraj, teda Andrej, Ján a Juraj a najstaršia sestrička dvojtýždňová zomrela, takže sme zostali traja bratia. Všetci traja ešte žijeme a máme veľmi vzácnu spomienku na týchto našich drahých rodičov. Detstvo bolo ako na dedine. Hrali sme sa, žiadne detské škôlky neboli, žiadne hračky. To, čo nám urobili rodičia, tak sme sa takto hrali. Bolo také veselé detstvo, spokojné. Pomáhali sme, keď sme boli už starší trošku na poli, ale boli sme veľmi takí potešení tým, že mali sme také pokojné detstvo. Vychodil som základnú školu, do ľudovej škole, tak sa to vtedy volalo, bola to katolícka škola, prvých päť tried. Učiteľ nás učil náboženstvo a mali sme dobrého učiteľa, nakoniec nás vyučoval v piatej triede, menoval sa Jozef Hurčík, ktorý bol aj muzikant. Učil nás spievať napríklad. Keď vyšiel katolícky spevník v tridsiatom siedmom, učil nás v kostole spievať pesničky nové. A ten nás presviedčal, chlapcov predovšetkým, chlapci, choďte aspoň do meštianskej školy do Vranova, budete mať predsa len viac lepšie vzdelanie. A tak som ja sa prihlásil medzi tými ešte ďalšími, bolo nás celkom päť, ktorí sme boli ochotní ísť do Vranova na bicykli každý deň, pretože nebol ešte autobus.

Barbarská noc

Ján Janok - Barbarská noc (formát Flash Video)

A študovalo sa ďalej až prišla teda barbarská noc, ako to pán kardinál nazval Korec, to bolo z 13. na 14. apríla 1950. Ako sme to my vnímali alebo ja osobne? Nič sme nevedeli ako sa dostať do kláštora, na najčastejšie tak, že sa zvonilo a potom keď prišiel vrátnik otvoriť, tak hneď tam vložili nohu medzi dvere, automaty do rúk, v záhrade už boli poschovávaní títo pomocníci rôzni, či to boli oblečení alebo milícia a prišli ma zobudiť. Boli sme traja alebo štyria na izbe. Rýchlo sa oblečte, do t do kufra si vezmite najnutnejšie veci, do polhodiny sa musíte zbaliť, však za tri štyri dni sa vrátite. To bolo také prvé cigánstvo, ktoré samozrejme sme mu neverili, pretože ak sme v ich rukách, ťažko človek by dúfal, že to je len takáto nejaká hra. Tak nás pozhromažďovali do jedálne. Všetkých po poprezerali, či nemáme zbrane pri sebe. Dráždilo ich, keď sme mali tie, my sme mali päťročnice, tie ruženčeky na prste, že čo to máme a že posmievame sa päťročnici. A tak okolo druhej v noci nás naložili do pripravených zelených antonov a šli sme smerom na východ. Tak prvé, čo nás napadlo, ideme na Sibír. No potom druhý hovorí ideme do Ostravy do baní. Ale nadránom, keď už sa blížilo, tak sme prichádzali ku Králikám, teda Králiky na Morave alebo Kralický snežník. Niektorí tam už boli v tom kláštore. To bol kláštor, ktorý mali Nemci, Sudecká viceprovincia.

V sústreďovacom kláštore

Ján Janok - V sústreďovacom kláštore (formát Flash Video)

Ľudia síce sa vtedy dozvedeli z médií z novín, ktoré boli zamerané proti, odsúdili tých desiatich predstavených alebo vybrali si desiatich roľníkov. Z redemptoristov tam bol ešte páter Ján Blesík z Čiech a on bol ako najväčší vinník tejto skupiny. A najprv mal dostať teda trest smrti, potom to zmenili doživotie, teda smrť doživotný, teda trest doživotný a to bol signál. To bolo na Veľký piatok a štvrtok po Veľkej noci nás zobrali. To bola tá barbarská noc, ktorá zhromaždila skoro všetkých rehoľníkov z celej Československej republiky. Takú drobnú ešte epizódku na Veľkonočný utorok mi hlásili, prišla ťa mama navštíviť. Mamička z východu, takej neveľkej postavy, to bola to bola ale odvážna žena. Bola aj na primíciách mojich, teda na obliečky, teda na primíciách samozrejme, ale na obliečky v Českých Budejoviciach tam prišla tiež neohlásená. „Zajda“ alebo teda noša na chrbte a prišla aj tam. Priniesla mi po východniarsky „šoudru“, čiže teda zo zabíjačky a potešila sa, že som tam. Mal som povolenie. Boli sme na Svatej Hore, boli sme na Starej Boleslavy a v stredu večer som ju naložil do vlaku, išla domov a štvrtok už nás brali. A tak mama hovorí však včera som s ním bola, ako je toto možné? Tak sa dozvedeli, kde som a otecko prišiel tam na Králiky, ohlásil sa, tak v sprievode policajta som mohol s ním chvíľu rozprávať. Tak som videl otecka plakať. Prečo plakal? Tak viete, keď ma tam videl v sprievode policajta, nič neurobil a takto ste ho tu internovali?

Motto jeho života

Ján Janok - Motto jeho života (formát Flash Video)

A to by som chcel povedať také motto v mojom teda tom živote, kde začali nás prenasledovať a skrížili nám plány, ktoré sme normálne mali, že v reholi a v náboženskom živote počínajúc od toho, keď nás tam teda v tej barbarskej noci zobrali, že Boh posielal do cesty m mne a myslím, že to bolo aj u iných tak, vždycky ľudí, ktorí pomáhali splniť to, čo Boh chcel aj pre moje dobro, alebo uľahčiť tú situáciu, v ktorej som bol. A dôležité bolo aj ten môj vnútorný postoj, ktorý som mal. Spomínam si, keď nás teda brali do tých zelených antonov, že som tak rozmýšľal no, ktovie, či tým kňazom budeš. Ale som si hovoril Boh nad tým je, ktorý riadi tieto kroky a to, že som rehoľník, už som mal sľuby, to mi oni nemôžu zobrať. To je v mojom vnútri a keď nebudem kňazom, nebudem, ale rehoľníkom budem do konca života a to mi dáva takú istotu a radosť. Tak to bolo také prijatie Božej vôle a nikdy som nemal problém s tým, žeby som nejako proti Pánu Bohu v úvodzovkách reptal, že prečo toto na nás dopustil, prečo taký veliteľ neskôr prišiel, tí nás prenasledovali a inde, lebo som si vravel Boh je za tým a ako sa tak hovorí v takej našej hantírke, my sme ako figúrky na šachovnici, ale ten kto nimi hýbe, to je Pán Boh.

Rok 1953 – smrť Stalina, Gottwalda

Ján Janok - Rok 1953 – smrť Stalina, Gottwalda (formát Flash Video)

V lete už v 1953 no najmä ešte musím spomenúť, keď v marci po zomreli najprv Stalin, potom Gottwald, tak to boli veľké smútky. Furt sa smútočné v rozhlase sa vysielalo a teda, keď sme museli tam čo ja viem spievať také nejaké smútočné pesničky, tak sa to: predsa len sme si mysleli, že sa to trošku uvoľní. Tak neviem, či to prispelo k tomu, alebo čosi iné, ale jednoducho už v lete nám hlásali, že teda pôjdete domov. My sme im samozrejme neverili, ale niektorí už mali také konexie na vyššie miesta, teda že pôjdeme na konci roka domov.

Udanie z dediny - vylúčený z medicíny

Ján Janok - Rok 1953 – smrť Stalina, Gottwalda (formát Flash Video)

Ale prišiel 4. marec a došlo udanie došlo udanie z dediny, že otec nechce do družstva a syn študuje na fakulte a bol u redemptoristov. Samozrejme, toto som ja do životopisu nemohol uviesť, že som ja študoval teológiu, však by ma v Bratislave by sa so mnou ani nebavili. Tak som mal disciplinárku a samozrejme, že som musel priznať teda, že to no. Tak som sa bránil, že teda som to neuviedol preto, že sa ma nato nepýtali a tak, no ale jednoducho zistili, teda povedali, že to socialistický lekár nemôže takto klamať. Tak ma jednoducho vylúčili. No a tu je tu je teda to písmo, ktoré som dostal s dátumom 9. júla 1959, hneď s platnosťou teda bez odvolania, že teda na tak. Odvolanie nemôžem podať do pätnásť dní, ale nemá to odkladný účinok. Tak po štvrtom ročníku som teda zbalil kufre a išiel som domov.

Otec podpisuje do družstva - odvolanie

Ján Janok - Otec podpisuje do družstva - odvolanie (formát Flash Video)

No tak choďte do Prahy a tam sa bude prejednávať vaše odvolanie. To, čo urobilo podstatný obrat v tejto mojej kauze, v tejto mojej situácii, bolo to. Otec teda videli, že skutočne ma vyhodili. On neveril, že ma vyhodia zo školy. A tak ten tajomník strany mi povedal, keď otec podpíše družstvo, ty si napíš aké chceš odvolanie a my ti to podpíšeme. Tak som hovoril otcovi vy nemusíte kvôli mne do družstva. Vy ste tu traja s dvoma bratmi, gazdujete, vy si robte po svojom. Ja som redemptorista, ja nemal som žiadne túžby byť lekár. Ale otec videl, že ho to neminie, tak to teda ako podpísal s tým, že keď bude celoobecné, aj on vstupuje. No a ten tajomník mi teda podpísal, kde sme napísali, že teda otec podpísal, my sme to znova prešetrili, odporúčame, aby pokračoval v štúdiu. Tak napísal som odvolanie.

V Liberci ako duchovný

Ján Janok - V Liberci ako duchovný (formát Flash Video)

Tak tam v Liberci bola systemizované miesto kostolníka. Veľká pomerne farnosť, takže kostolníka si platili. No a tak to robil duchovný. To som bol ja. Farár ma platil ako kostolníka a cirkevný tajomník tamojší mi dával každý rok povolenie, že môžem robiť to, čo mi povolí farár. No takže bol som ako vlastne ďalší kaplán. Vedľa mňa tam bol ešte jeden kapucín Čech, ktorý čakal, že snáď prevezmú kláštor, ktorý tam bol a nepodarilo sa a toho zase zamestnal farár ako úradníka na fare a ten tiež dostal súhlas. Takže sme vlastne miesto troch kňazov boli piati a tak sme tam pracovali v Liberci. Bola to dobrá požehnaná práca, pretože zaujímavé, že nám tam nechali súbor detský, mládežnícky, aj dospelých. My sme sa každú sobotu s mladými po omši stretli na fare, dve hodiny sme mali. Hodinu som ich ako mal s nimi program, druhú sme spievali, vystupovali a oni to tolerovali.

Pod dohľadom ŠtB

Ján Janok - Pod dohľadom ŠtB (formát Flash Video)

A netušil som teda, že toto oni takto si založili tento spis a začali okolo mňa teda robiť vietor teda a samozrejme ako som teda zistil z týchto spisov, ktoré sa teda našli, tak boli spolubratia, ktorí žiaľ sa dostali do ich do ich spolupráce a tí ich informovali. Ešte jednu situáciu, ktorá im asi nahrávala, vám musím uviesť, že keď som ja v Bardejove nastúpil a keď našich zavreli a mňa teda nezavreli, tak jeden z dôvodov prečo bol mohlo byť aj to, že ma získavali za agenta. A v spisoch som našiel záznam, to, čo som vedel, len nie všetky tieto detaily, že na mňa teda nasadili verbovku a síce do akcie Redis. Bolo to tridsiateho prvého prvý tisícdeväťstošesťdesiatdva. Pozvali ma na okresné veliteľstvo ŠtB a tam mi toto teda povedali, žeby to chceli so mnou a tak ma presviedčali a zdôrazňovali, že vy vlastne ste robili trestnú činnosť, váš strýko a spolubratia robili trestnú činnosť, sú vo väzení a to aj vy by ste mali ísť do väzenia, no tak teda odčiňte to tým, že budete spolupracovať. A v spisoch som našiel záznam, to, čo som vedel, len nie všetky tieto detaily, že na mňa teda nasadili verbovku a síce do akcie Redis. Bolo to 31. januára 1962. Pozvali ma na okresné veliteľstvo ŠtB a tam mi toto teda povedali, žeby to chceli so mnou a tak ma presviedčali a zdôrazňovali, že vy vlastne ste robili trestnú činnosť, váš strýko a spolubratia robili trestnú činnosť, sú vo väzení a to aj vy by ste mali ísť do väzenia, no tak teda odčiňte to tým, že budete spolupracovať. A už mi na nakreslili redemptoristov vy poznáte, lebo ste s nimi študovali a my by sme chceli vedieť aké sú kontakty do Poľska, ako to tam funguje, ta toto všetko by ste ako mali za úlohu. A tak raz ma vyšetrovali, tak že si to rozmyslím. Druhýkrát do Košíc ma zavolali a tam dlhú výsluch bol. Potom raz prišli do roboty a zavolal ma na víno do bardejovských kúpeľov a za zaujímavé bolo, že ale o tri dni mi chlapi hovorili ty počúvaj, s kým si ty bol na víno v bardejovských kúpeľoch v Srdiečku? To je eštebák. No to ja jež tiež viem, že je eštebák. No tak čo ty s takými chodíš? Tak čo som nemohol som samozrejme nič povedať. A tak ďalej ma ďalej ďalej vy vypočúvali, zase na okres brali a keď som teda stále odmietal, ja som im povedal, že to je sa prieči môjmu svedomiu. Nemohol som povedať tak strýka ste mi zavreli, spolubratov ste mi zavreli a ja teraz pôjdem na nich žalovať a a ešte im priťažiť? Tak som to b dal na to čo je skutočne, že svedomie mi bráni, aby som spolupracoval. A oni hovorili mi no viete, my vám nebránime, aby ste chodili do kostola, aj keď budete agent. No ale viete, len tá práca proti nášmu socialistickému zriadeniu cez náboženstvo tu nie je povolené. A taký som teda stále odolával, tak 20. augusta 1962 ukončili verbovku. Som podpísal, že nikomu nič nepoviem a to tam v spisoch sa všetko objavilo.

Vďačnosť, že všetko vydržal

Ján Janok - Vďačnosť, že všetko vydržal (formát Flash Video)

Ja som nesmierne vďačný, že som vydržal. Pre mňa bola opora strýko, ktorý ma potiahol vlastne sem a potom vždycky mi ako bol oporou, príkladom. Aj na tú medicínu teda ma vyslal a tak som teda to vyštudoval a pracoval. A som nesmierne rád, že som teda vydržal a že teraz môžem vlastne odovzdávať skúsenosti tým mladším, že som bol aj predstaveným. Tak človek urobil aj všelijaké nie najlepšie kroky, no ale tak kto pracuje, môže aj chyby urobiť, ale to nie je teraz podstatné. Jednoducho sa to odovzdalo tým mladým no a tí teraz začínajú novú prácu, boli v Poľsku na zácvik, čo sa týka misií a od roku deväťdesiatštyri každý rok chodia. Máme dve veľké skupiny, v Bratislave otec Michal teraz a páter je na Starých Horách a teraz vznikli nové skupiny. Máme pútnické miesto, tam už majú skupinu a najnovšie v Kostolnej pri Trenčíne tiež bol jeden už na zaškolenie v Poľsku, tak už zakladá štvrtú skupinu misií, ktoré konajú po Slovensku.

Vytlačiť