Logo

Alojz Lenkavský (1932)

Foto: Alojz Lenkavský

Životopis

„Komunistovi never ani keď je 15 metrov pod zemou, ešte ťa môže kopnúť!“

Príbeh pamätníka

Alojz Lenkavský sa narodil 28. mája 1932 v Spišskej Belej. Už od malička bol vychovávaný v kresťanskom duchu. V mladom veku vstúpil do kresťanského spevokolu Svornosť v Spišskej Belej. Práve tu sa spoznal so svojimi budúcimi kamarátmi, s ktorými si po čase vybudoval silné puto. Po nástupe komunistov k moci sa postupne stával svedkom zatýkania kňazov, a práve preto sa spolu s kamarátmi rozhodol založiť odnož „Bielej légie“ v Spišskej Belej. Hlavným cieľom novovzniknutej skupiny bolo upozorňovať spoločnosť na správanie komunistov voči cirkevným predstaviteľom. V úsilí plniť tento cieľ sa rozhodli roznášať v Spišskej Belej a v jej okolí letáky. Tie sa im však rozniesť nepodarilo, pretože skupina bola odhalená Štátnou bezpečnosťou. Alojz Lenkavský bol dňa 5. 11. 1950 zatknutý a o niekoľko dní uväznený. Počas väzby na vlastnej koži zažíval vypočúvacie praktiky ŠtB a bol prinútený priznať sa k viacerým zločinom, ktoré nespáchal. Na hlavnom súdnom pojednávaní, ktoré začalo 12. 6. 1951 mu bol vymeraný trest smrti, ktorý bol dňa 22. 2. 1952 na odvolacom pojednávaní zmenený na 15 rokov odňatia slobody. Trest si odpykal na viacerých miestach bývalej Československej republiky (Košice, Leopoldov, vojenský tábor v Příbrame, nemocnica na Pankráci, Jáchymovské bane).

„No, dobre keď vás bijú...“

„Doviezli ma do tej miestnosti no a už začali už ostrejšie na mňa a začali bitím. No ale ten dotyčný čo tu bol, zrejme ŠTB-ák, tak asi nemal veľkú náladu na to bitie, tak si zavolal druhého a ten tam priložil, ten zavolal toho druhého a hovorí mi: „Tak čo, budete hovoriť?“ A ja že: „Veď ja nemám o čom hovoriť, veď ja som nič neurobil.“ „No, tak keď nie, tak si spomeniete,“ a zas ma bil. Tak zas prišiel ten druhý a ten ma vymastil. A ten druhý hovorí: „A ako tu s vami jednajú? Pekne s vami jednajú?“ a ja hovorím, „No nie, veď ma tu bijú.“ „Hej? Oni vás tu bijú? No, dobre keď vás bijú...“ a išiel za dvere a zas došiel ten druhý, ako sa hovorí ŠtB-ák a hovorí: „Tak čo, bijú Vás?“ a ja som mu nič nepovedal, a to som bol veľmi zrúbaný. Díval som sa na neho, ale som mu nič nepovedal.“

Praktiky mučenia

„A robievali... medzi palce dávali tušky, a potom po pätách, vyzuť sa, potom ma dávali na betón, aby mi nezapuchli nohy... takto to robievali.“

Vyšetrovanie v Košiciach

„No, na ŠtB v Košiciach to vyšetrovanie tak prebiehalo, takým rôznym spôsobom. Š pendrekmi po hlave, samozrejme, po ramene, vyzuť sa, paty, potom na betón, palice medzi palce a raziť po palcoch a po ruke. Robievali... mne osobne nie, ale robievali, že pod nechty špendlíkmi. Takéto robievali... A toto bolo najlepšie - toto bitie, to mali zrejme takých ľudí... niektorí to aj rozprávali, že na to bitie mali len schválne takýchto ľudí.“

„Zakiaľ som chodil tak bolo dobre...“

„Bolo aj to, že v Bratislave som nemohol zniesť to chodenie. Zakiaľ som chodil, tak bolo dobre, ale ako som začal počítať, tak som zistil, že mi to asi začína šibať. Tak som si s takou silou povedal: „Nesmieš počítať, budeš stáť, nesmieš chodiť!“ Lebo hovorím, to začiatok bol. Bolo tam veľa prípadov čo sa zbláznili, čo také neľudské hlasy volali. V Bratislave to bolo počuť. To bolo ako v džungli, len také sa dá počuť. A ťahali tých ľudí zbláznených, čo boli.“

Výpoveď tohto pamätníka bola spracovaná a publikovaná vďaka finančnej podpore EÚ v rámci programu Európa pre občanov – Aktívna európska pamiatka.

logo Europe for Citizens
Vytlačiť