9. júl 1947 - Marshallov plán

Dňa 9. júla 1947 odletela do Moskvy na rokovanie so sovietskymi najvyšším predstaviteľmi čs. vládna delegácia pod vedením predsedu vlády Klementa Gottwalda (KSČ), ministra zahraničných vecí Jana Masaryka (bezpartajný) a ministra spravodlivosti Prokopa Drtinu (ČSNS). Oficiálne mali byť predmetom rokovaní konzultácie o účasti Československa na Marshallovom pláne, československo-francúzskej spojeneckej zmluve a prehĺbenia československo-sovietskych hospodárskych kontaktov.

Účasť na americkom Programe európskej obnovy (European Recovery Program), známejšom ako Marshallov plán, bola v záujme ČSR už len z toho dôvodu, že v roku 1946 smerovalo až 81,5 % čs. exportu na západné trhy. Vzhľadom predsedníctvo čs. vlády vydalo na zasadaní 7. júla 1947 komuniké, že prijíma pozvanie na parížsku konferenciu, na ktorej mali zástupcova európskych štátov od 12. júla 1947 rokovať o americkom pláne hospodárskej pomoci. Sovietsky zväz však už predtým dal svojim satelitom nepriamo najavo, že si neželá ich participáciu na Marshallovom pláne. Toto stanovisko znova zopakoval formou „návrhu“ v nóte, ktorá bola doručená do Prahy v noci zo 7. na 8. júla. Čs. vláda napriek tomu váhala s okamžitým zrušením prijatia pozvania na parížsku konferenciu, čo sovietskeho diktátora J. V. Stalina natoľko pobúrilo, že nariadil okamžitý príjazd čs. delegácie do Moskvy.

Na moskovských rokovaniach sa čs. zástupcovia vôbec nepokúsili obhájiť svoje stanoviská a diskutovali len o tom, ako čo najracionálnejšie vyhovieť sovietskym požiadavkám. Bez námietok súhlasili s odvolaním účasti na parížskej konferencii, odstúpili od podpisu spojeneckej zmluvy s Francúzskom a zaviazali sa zvýšiť objem čs. – sovietskej obchodnej výmeny. Masaryk a Drtina dokonca prejavili v tomto smere ešte väčšiu aktivitu ako Gottwald. Výsledky „konzultácií“ boli následne oznámené telegramom do Prahy a čs. vláda už popoludní 10. júla 1947 odovzdala diplomatickým zástupcom Veľkej Británie a Francúzska nótu s vyhlásením, že odvoláva svoju účasť na parížskej konferencii. Prezident Edvard Beneš sa k výsledkom moskovských rokovaní nevyjadril, nakoľko sa spamätával zo silného záchvatu mozgovej mŕtvice.

Čs. vláda sa k Marshallovmu plánu vrátila po návrate delegátov moskovských „konzultácií“ na zasadaní 15. júla 1947. S výnimkou sociálnodemokratického ministra výživy Václava Majera sa však žiadny člen kabinetu neodvážil zrušenie pozvania na parížsku konferenciu kritizovať. Rozhodnutie vlády jednomyseľne schvaľovali aj tlačové orgány politických strán i poslanecké kluby v parlamente. Len v kuloároch zaznievali odmietavé vyjadrenia, pričom najznámejší je Masarykov bonmot „Odlietal som do Moskvy ako československý minister zahraničných vecí a vraciam sa ako Stalinov paholok.“ Zbabelý postoj čs. demokratických predstaviteľov, ktorý býva často prirovnávaný k mníchovskej kapitulácii, tak upevnil závislosť ČSR na Sovietskom zväze a urýchlil nástup komunistickej totality.

Tomáš Klubert

Vytlačiť