4. august 1944 – Vojensko-politická misia ministra obrany Slovenskej republiky gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve
Predstavitelia Slovenskej republiky, podobne ako aj predstavitelia iných štátov nachádzajúcich sa v nemeckej sfére vplyvu (Rumunsko, Maďarsko, Bulharsko), sa na sklonku vojny usilovali využiť mocenské oslabenie Nemecka na prechod svojich štátov na stranu Spojencov. Významným pokusom vymaniť Slovenskú republiku spod vplyvu Nemecka bola vojensko-politická misia ministra obrany gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve v auguste 1944.
V spolupráci s veliteľom Východoslovenskej armády gen. Augustínom Malárom vypracoval gen. Čatloš plán na prechod Slovenskej republiky na stranu Spojencov a zapojenie sa Slovenskej armády, po boku Červenej armády, do oslobodzovacích bojov v strednej Európe.
Čatlošov plán pozostával z politickej a vojenskej časti. Politická časť plánu počítala s uskutočnením štátneho prevratu (zaistenie slovenskej vlády) a nastolenie vojenskej diktatúry v Slovenskej republike na čele s gen. Čatlošom, podobne ako sa realizoval prechod Talianska na stranu Spojencov. Hlavným zmyslom politického prevratu bolo uchovať štátnu nezávislosť Slovenskej republiky. Táto časť Čatlošovho plánu narazila z časti na zamietavé stanovisko vedenia KSS, prostredníctvom ktorého sa gen. Čatloš usiloval nadviazať priamy kontakt s Moskvou. Vedenie KSS totiž ašpirovalo na vedúce politické postavenie v prevrate.
Vojenská časť Čatlošovho plánu mala plnú podporu vo vedení KSS. Na Slovensku mala byť vyhlásená všeobecná mobilizácia a vyhlásený vojnový stav Nemecku a Maďarsku. Počítalo sa najmä s tým, že vyhlásenie vojny Maďarsku a oslobodzovanie okupovaného južného Slovenska sa stretne s veľkou podporou na Slovensku a zjednotí národ. Kľúčovú úlohu zohrávala v Čatlošovom pláne Východoslovenská armáda, ktorej velil gen. Malár. Po obsadení Krakova (respektíve Miškovca) jednotkami Červenej armády mala Východoslovenská armáda podniknúť operácie proti nemeckým jednotkám a zároveň umožniť jednotkám Červenej armády preniknúť na územie Slovenskej republiky. Následne sa mala Východoslovenská armáda presunúť na západné Slovensko s úlohou posilniť jeho obranu a v koordinácii s jednotkami Červenej armády rozvinúť vojenské operácie smerom na Viedeň a južnú Moravu. Slovenská armáda, podobne ako rumunská a bulharská armáda, sa mala, v spolupráci s Červenou armádou, aktívne podieľať na oslobodzovacích bojoch v strednej Európe.
Od leta 1944 sa gen. Čatloš pokúšal prostredníctvom vedenia KSS nadviazať priamy kontakt s najvyššími vojenskými a politickými kruhmi v Moskve. Stratilo sa veľa času a trvalo viac ako dva mesiace, až sa mu podarilo 4. augusta 1944 vyslať svojho emisára do Moskvy. Napriek počiatočnému záujmu sovietskych vojenských kruhov bol Čatlošov plán najmä z politických dôvodov Moskvou zamietnutý. Rozhodujúcu úlohu pritom zohrala zmenená vojenská situácia a predovšetkým silný tlak E. Beneša a exilovej česko-slovenskej vlády v Londýne, vyvíjaný na Moskvu, aby neakceptovala Čatlošov plán.
Ján Bobák