2. augusta si pripomíname obete rómskeho holokaustu, na ktoré sa po vojne zabúdalo

Diskriminácia a oddeľovanie od spoločnosti, vraždenie a vyhladzovanie v koncentračných táboroch – to všetko sa spája s rómskym holokaustom v období druhej svetovej vojny. Celkový počet obetí pokusu nacistického Nemecka a jeho spojencov vyhladiť Rómov v Európe podľa rasových norimberských zákonov nie je dodnes známy, ale hovorí sa až o počte 500-tisíc zavraždených. Takmer celú rómsku populáciu vyvraždili v Chorvátsku, Luxembursku, Estónsku alebo Holandsku.

Obete rómskeho holokaustu si medzinárodné spoločenstvo pripomína 2. augusta, pretože v noci z 2. na 3. augusta 1944 bol v koncentračnom táborovom komplexe Auschwitz-Birkenau zlikvidovaný takzvaný cigánsky tábor. Takmer päťsto rómskych žien odtiaľ deportovali do táborov Buchenwald a Ravensbrück. Ďalších 2 897 rómskych mužov a žien, starých ľudí a detí nahnali do plynových komôr, kde boli zavraždení.

Rómovia boli prenasledovaní aj vo vojnovej Slovenskej republike, pričom počet slovenských obetí sa odhaduje na tisíc.

Rómovia nesmeli byť príslušníkmi brannej moci a vojenskú službu mali vykonávať v špeciálne zriadenom VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany, kde boli zaradení najmä do 24., takzvanej cigánskej roty. Židia a Rómovia boli v zvláštnom útvare v ponižujúcom postavení, čo sa prejavovalo na rovnošate - nemali napríklad na čiapkach štátny znak, aj na pracovnom zaradení - mali robiť zemné a pomocné stavebné práce. Vyhláška ministerstva vnútra z apríla 1941 zakázala početne menšej skupine olašských Rómov kočovať, pričom im zároveň boli odobraté kone a vozy, a tiež všetkým usadlým Rómom nariadila odstrániť svoje domovy od ciest a umiestniť ich na odľahlom a vyznačenom mieste.

Rómovia nesmeli používať verejné dopravné prostriedky, vstupovať do miest a obcí v iný, než presne určený čas, vlastniť psov či kupovať si v obchodoch a pohostinstvách alkohol. Museli tiež podstupovať ponižujúce telesné prehliadky.

Zvlášť aktívni pri plnení protirómskych opatrení boli príslušníci polovojenskej Hlinkovej gardy. Gardisti mohli robiť nočné razie v osadách a kontrolovať, či sú v nej všetci obyvatelia, alebo pod zámienkou odvšivovania prepadávali rómskych mužov a najmä ženy, ktorým ponižujúco ostrihali alebo vyholili vlasy. Ak Rómovia vstúpili do obce mimo vymedzený čas, trestali ich fyzickým násilím, či ničili rómske osady a ich obyvateľov vyháňali na odľahlejšie miesta. Gardisti spolupracovali aj so žandármi na zaisťovaní práceschopných mužov a ich násilnom transporte do pracovných útvarov.

Represálie a násilie voči tejto menšine vyvrcholili v rokoch 1944 – 1945, počas nemeckej okupácie Slovenska. Rómovia boli sústreďovaní do pracovných alebo koncentračných táborov, odkiaľ mali byť deportovaní do táborov smrti. V koncentračnom tábore v Dubnici nad Váhom vypukla začiatkom roka 1945 epidémia škvrnitého týfusu, bola vyhlásená karanténa a zákaz posielať do tábora ďalších Rómov. Nemeckí vojaci pod zámienkou odvozu do nemocnice naložili 23. februára 1945 všetkých chorých Rómov na nákladné auto a odviezli ich do miestnej zbrojovky, kde 26 z nich zavraždili – väčšinu zastrelili, ďalších zbili a spolu so zastrelenými ich v jame zasypali nánosmi hliny, kde sa udusili.

V Kremničke nemeckí vojaci a slovenské Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy koncom roka 1944 a začiatkom roka 1945 zavraždili 747 ľudí, z nich najmenej 109 obetí malo rómsky pôvod. Mnoho Rómov bolo zavraždených aj v obciach Kvetnica, Tisovec, Čierny Balog, Dolný Turček, Zvolen, Nemecká, Žiar nad Hronom, Brezno, Pohorelá, Lopej, Motyčky, Hriňová a ďalších.

Na druhej strane, mnohých Rómov sa v Slovenskej republike podarilo zachrániť vďaka tomu, že v jednotlivých obciach nestotožnili pojem "Cigán" a "asociál", keďže napríklad úrady v Žiline, Považskej Bystrici, Plevníku, Domaniži, Papradne, Marikovej a ďalších obciach označili ľudí rómskeho pôvodu za pracujúcich.

V rómskom jazyku sa na označenie slova holokaust používa výraz "porajmos", čo v preklade znamená "požieranie". Rómsky holokaust dostáva aj prívlastok aj nepoznaný, o týchto udalostiach sa po vojne hovorilo len málo alebo sa nepripomínali.

Téme rómskeho holokaustu a pripomínaniu pamiatky jeho obetí sa od roku 2005 venuje občianske združenie In Minorita.


Skupina rómskych väzňov v koncentračnom tábore Bełżec v okupovanom Poľsku.
Foto: USHMM Photo Archives

Vytlačiť