16.-17. november 1989 - Demonštrácia študentov v Bratislave, začiatok novembrových udalostí

Pád komunizmu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe. Hoci sa tieto prvé dve demonštrácie konali pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a teda 50. výročia nacistických razií na Pražských vysokoškolských internátoch, ich účastníci demonštrovali slovne aj transparentmi proti komunizmu. Po zásahu bezpečnostných zložiek voči demonštrujúcim študentom a zapojení sa širokej verejnosti do ďalších demonštrácií spomienka na nacistické represie symbolicky vyústila do pádu komunistického režimu.

Dôvodov pádu komunistických režimov v Európe bolo viacero – najmä ekonomické a vojenské zaostávanie Východu za Západom, nárast verejných prejavov nespokojnosti s režimom, neschopnosť komunistických vlád reformovať režim alebo udržať existujúci režim bez masívnych represívnych akcií. Vnútroštátne a medzinárodné pomery v spojitosti s rezignovaním Moskvy na udržanie komunistických režimov vojenskou intervenciou nevyhnutne viedli k pádu komunistických režimov v strednej a východnej Európe.

Pád komunizmu v Československu predznamenal rozvoj opozičných aktivít na konci osemdesiatych rokov 20. storočia (samizdatová literatúra, cirkevné akcie). Neschopnosť režimu predchádzať verejným opozičným vystúpeniam bola potvrdzovaná represívnymi akciami bezpečnostných zložiek budiacimi nevôľu v širokej verejnosti. Novembrové demonštrácie so státisícovými účasťami občanov túto neschopnosť potvrdili. Vďaka obdobnej situácií v ďalších komunistických krajinách režim nemohol rátať s pomocou „zvonku“, spoľahnúť sa mohol len na vlastné sily. Rozhodnutie nepoužiť na zásah voči demonštráciám pripravených príslušníkov Ľudových milícií či Československú ľudovú armádu vyústilo do pádu komunistického režimu.

Bezprostredne po 17. novembri vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu. Počas novembra sa konali mítingy so státisícovou účasťou. Boli vymenené vedenia KSČ aj KSS, zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Rezignoval komunistický prezident Gustáv Husák, za prezidenta bol zvolený Václav Havel (pozri kalendárium).

Obdobie od novembra 1989 do prvých slobodných volieb v júni 1990 tvorili krátky a neúspešný pokus o liberalizáciu režimu (nová vláda Ladislava Adamca od 3. do 10. decembra 1989) a úspešná tranzícia režimu vrcholiaca jednoznačným víťazstvom demokratických politických strán vo voľbách, ktoré sa konali 8. a 9. júna 1990. Ponovembrová politická realita je síce poznačená zotrvaním predstaviteľov komunistického režimu vo vládnych i parlamentných pozíciách, v justičných i bezpečnostných zložkách, prodemokratické smerovanie však nikdy nebolo spochybnené a najpodstatnejšie demokratické princípy nastolené krátko po páde komunizmu zostali zachované.

Nenásilná zmena režimu s prvkami dohody a reformy dostala pomenovanie „nežná“ alebo „zamatová revolúcia“. Od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom – Dňom boja za slobodu a demokraciu.

Viac k téme:

16. november 1989

Demonštrácia študentov v Bratislave, 16. november 1989 (formát Flash Video)

20. november 1989

Demonštrácia v Bratislave, 20. november 1989 (formát Flash Video)

Vytlačiť