English version

Pamäť národa - úvodné číslo

Slovo na úvod

Pamäť národa

Vo voľbách roku 1992 bola v našej krajine urobená „hrubá čiara za komunistickou minulosťou“. Až nasledujúce roky ukázali, že „vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou“ je potrebné a bude na prospech slobody a stability Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky vytvorila pre to politické a právne podmienky. Preambula zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa hovorí, že „ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať, že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté a že obdobie rokov 1939 – 1989 bolo v živote nášho národa dobou neslobody“.

Bol založený Ústav pamäti národa, ktorý vo svojich depozitoch sústreďuje dokumenty o činnosti bezpečnostných orgánov štátu z doby neslobody a „vykonáva úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, analyzuje príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií a účasť domácich a zahraničných osôb na nich“.

Pre pokoj, navrátenie viery v spravodlivosť a loajalitu občanov republiky voči štátu je potrebné, tak ako ukazujú aj skúsenosti v Spolkovej republike Nemecko, trestnoprávne vyrovnanie sa so štátom komunistickej strany. Známe sú síce mená desaťtisíc obetí komunistického režimu, ale nie mená vinníkov. Doteraz bol na Slovensku odsúdený len jeden z exponentov komunistického režimu, a to na podmienečnú stratu slobody. Ústav pamäti národa „systematicky zhromažďuje a odborne a dokumentačne spracováva všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody“ a pripravuje podnety na trestné stíhanie nacistických a komunistických zločinov, na trestné stíhanie zločinov proti ľudskosti, ktoré sú nepremlčateľné.

Vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou nie je len našou potrebou alebo len potrebou postkomunistických krajín. Ľudia na Západe žili od druhej svetovej vojny v slobode a práve, náš život v neslobode vnímali spoza „železnej opony“ a naše skúsenosti so zločineckými stranícko-štátnymi režimami sú im cudzie. V rozšírenej Európe žijeme nádejami slobodných ľudí Západu, ktorí už o našej minulosti nechcú nič vedieť. Teda nesieme zodpovednosť aj za ich pamäť. Pravda o minulosti Európy je totiž spoločná a mala by byť prístupná ako nám, tak aj ľuďom Západu. Preto sme spolu s partnerskými inštitútmi Spolkovej republiky Nemecko, Poľska, Česka a Maďarska poslali list prezidentovi Európskej komisie pánovi Romano Prodimu, aby našu činnosť preniesol na pôdu Európskej únie.

Ústav pamäti národa zakladá tri edície: štvrťročník Pamäť národa, ktorého úvodné číslo práve držíte v rukách, edíciu zborníkov dobových dokumentov a knižnú edíciu odborných monografií. Okrem toho zakladá videotéku osobných výpovedí pamätníkov - oral history a výrobu dokumentárnych filmov Zločiny nacizmu a komunizmu.

Ján Langoš

Obsah čísla (október 2004):

Kompletné číslo (veľkosť 1,5 MB)

Kontakt: redakcia@upn.gov.sk

NAJ.sk