Vážení čitatelia,
s týmto číslom "Pamäti národa" vstupujete spolu s nami do prvého riadneho ročníka nášho štvrťročníka, ktorého ciele vychádzajú z postavenia a úloh Ústavu pamäti národa, resp. zákona o pamäti národa. Spolu s nami budete môcť sledovať, či sa nám v našej edičnej politike podarí naplniť pomerne ambiciózne ciele, s ktorými budete tiež postupne zoznamovaní. Dúfame, že spolu s nami tiež pocítite spoločensky blahodarný účinok otvoreného a kritického pristupovania k našej nie príliš slávnej minulosti. Prvá štúdia Tábory nútenej práce na Slovensku v rokoch 1948-1953 prehľadne a jasne prezentuje jeden zo symbolov komunistického násilia a sovietskeho modelu "nápravy" človeka, tábory nútenej práce v podobe, v akej boli aplikované na Slovensku na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Rozhodne nepôjde o posledný príspevok venovaný tejto závažnej téme.
Nemenej dôležitému problému Právnej úpravy postavenia cirkví a náboženských spoločností v Československu v rokoch 1948-1989 je venovaná druhá štúdia, ktorá názorne ukazuje snahy komunistického režimu o vytvorenie právnej základne kontroly nad cirkvami. Podobne chceme aj v budúcnosti venovať nemalý priestor úlohe a postaveniu cirkví v totalitnom systéme. Ako dokument sme pod názvom KGB na cestě ke komunizmu zaradili materiál z proveniencie sovietskej Štátnej bezpečnosti, ktorý je venovaný tzv. profylaktickej (preventívnej) činnosti. Pod týmto názvom sa skrývali svojrázne formy represií politickej polície, aplikované aj u satelitných bezpečnostných zložiek vrátane československej
ŠtB, zasahujúce zásadne do života jednotlivých občanov i celých sociálnych skupín.
V rubrike ÚPN interne dnes prezentujeme Sekciu archívu Ústavu pamäti národa, ktorej nezastupiteľná úloha, vzhľadom na množstvu preberaných archiválií a ďalších dokumentov je na prvý pohľad zrejmá. Okrem všeobecných informácií o Archíve ÚPN, stave preberania archívnych fondov, zväzkovej agendy a ďalších dokumentov od Slovenskej informačnej služby či Ministerstva vnútra SR sa dozviete o zbierkovej činnosti, sprístupňovaní (priložený je i bádateľský poriadok) a niektorých problémových aspektoch spisovej služby ŠtB. Obete prinášajú tragický príbeh Emila Lukovského, o ktorom donedávna panovalo presvedčenie, že v roku 1956 zahynul na následky streľby príslušníkov Pohraničnej stráže na hraniciach. Zistili sme, že svoje zranenia prežil, nie však bez následkov...
Ako druhú partnerskú inštitúciu predstavujeme poľský Inštitút pamäti národa, jeho sprístupňovaciu, bádateľskú, publikačnú a v neposlednom rade i vyšetrovaciu činnosť. Rubriku doplňuje i rozhovor s novým predsedom Konfederácie politických väzňov Karolom Noskovičom. V Apendixe si vás dovoľujeme informovať o uskutočnenej konferencii, na ktorej participoval aj ÚPN, o aktuálnom stave vybavených žiadostí občanov o sprístupnenie dokumentov niekoľkých vydaných publikáciách, ohlasoch k zverejneniu registrov zväzkov na internete, rezolúcii Rady Európy vo veci dedičstva bývalých totalitných režimov a predkladáme aj spomienku na tzv. sviečkovú manifestáciu.
© Ústav pamäti národa 2008, všetky práva vyhradené.