Osudy slovenských Židov

Počty Židov na južnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi
po Viedenskej arbitráži na základe sčítania obyvateľov v roku 1938

Výber okresu


Interaktívna mapa vyžaduje Adobe Flash Player a povolený javascript v prehliadači.

Arbitrážnym rozhodnutím nacistického Nemecka a fašistického Talianska z 2. novembra 1938 (prvá Viedenská arbitráž) prišla Česko-Slovenská republika o územie južného Slovenska a časť Podkarpatskej Rusi. Nová štátna hranica viedla na línii Štvrtok na Ostrove, Bernolákovo, Galanta, Šurany, Komjatice, Vráble, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Jelšava, Rožňava a Košice. Česko-Slovensko okrem toho stratilo aj oblasti Podkarpatskej Rusi s Užhorodom a Mukačevom.1

Podľa Seznamu obcí a okresů republiky Česko-Slovenské, které byli připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku: stav ke dni 28. listopadu 1938, vydaného Štátnym štatistickým úradom v roku 1938, bolo z územia Slovenska Maďarskom okupovaných 10 307 km² spolu s 854 217 obyvateľmi, z ktorých 828 126 malo česko-slovenskú štátnu príslušnosť. Z tohto počtu malo slovenskú alebo českú národnosť 272 337 osôb, maďarskú 504 114 a židovskú 26 151 osôb. Z územia Podkarpatskej Rusi Maďarsko získalo 1 523 km² s 173 233 obyvateľmi, z ktorých 164 370 malo česko-slovenskú štátnu príslušnosť. Slovenskej alebo českej národnosti bolo 16 466 osôb, maďarskej 83 578 osôb a židovskej 25 427 osôb.2
Údaje Štátneho štatistického úradu však presne nedokumentujú stav v čase arbitráže, pretože vychádzajú zo sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1930.

Podľa decembrového sčítania z roku 1938, ktoré na okupovaných územiach uskutočnili maďarské orgány, dosiahol počet Židov v obciach na južnom Slovensku (prípadne v obciach, ktoré boli pod jeho správou3) 44 075 osôb, kým židovských obyvateľov z okupovaných oblastí Podkarpatskej Rusi bolo 37 645.4

Veľké rozdiely v počtoch židovských obyvateľov, uvádzané v česko-slovenských a maďarských prameňoch, vyplývajú z rozdielnej metodiky sčítaní. Česko-slovenské sčítanie ľudu umožňovalo slobodnú voľbu národnosti.5 Maďarské sčítanie za prvoradý ukazovateľ národnosti považovalo materinský jazyk, a keďže židovské obyvateľstvo nedisponovalo „vlastným“ materinským jazykom, uvádzané čísla odzrkadľujú počty Židov podľa vierovyznania.

Vysvetlivky k uverejnenému prehľadu

Sčítanie ľudu, ktoré sa na okupovanom území uskutočnilo 15. decembra 1938, sa realizovalo na základe územnosprávneho členenia Maďarského kráľovstva. Prehľad však zohľadňuje nielen stav k tomuto dátumu, ale aj územné zmeny uskutočnené k 15. marcu 1939.

Na okupovanom území sa nachádzali aj municipiálne mestá Košice, Komárno, Užhorod a Mukačevo, ktoré sú na mape kvôli prehľadnosti zahrnuté do príslušného okresu napriek tomu, že ich správa bola postavená na úroveň župy.

Údaje o celkovom počte obyvateľov, domov a osôb židovského pôvodu v jednotlivých okresoch sú uvedené len za oblasti pôvodne patriace Česko-Slovensku.

Pramene použité pri spracovaní prehľadu

  • Az 1938. évi Felvidéki nép-, földbirtok- és állatösszeirás. Az 1938 november 2-i Bécsi döntés alapján visszacsatolt területen végrehajtott összeirás eredményei községek szerint. Budapest, 1939.
  • Štatistický lexikon obcí v republike Československej. Úradný soznam miest podľa zákona zo dňa 14. dubna 1920, čís. 266 Sb. zák. a nar. vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom štatistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 15. února 1921. III. Slovensko. Praha, 1927.
  • Statistický lexikon obcí v republice Československé. Úřední seznam míst podle zákona ze dne 14. dubna 1920, čís. 266 Sb. zák. a nař. Vydán ministerstvem vnitra a Státním úřadem statistickým na základě výsledků sčítání lidu z 15. února 1921. IV. Podkarpatská Rus. Praha, 1928.
  • Štatistický lexikon obcí v republike Československej. Úradný soznam miest podľa zákona zo 14. apríla 1920, čís. 266 Sb. zák. a nar. vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom štatistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 1. decembra 1930. III. Krajina Slovenská. Praha, 1936.
  • Statistický lexikon obcí v republice Československé. Úřední seznam míst podle zákona ze dne 14. dubna 1920, čís. 266 Sb. zák. a nař. Vydán ministerstvem vnitra a Státním úřadem statistickým na základě výsledků sčítání lidu z 1. prosince 1930. IV. Země Podkarpatskoruská. Praha, 1937.
  • Sčítání lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930. Růst, koncentrace a hustota obyvatelstva, pohlaví, věkové rozvrstvení, rodinný stav, státní příslušnost, národnost, náboženské vyznání. Díl 1. Praha, 1934.

Poďakovanie

Za poskytnutie mapy arbitrážneho územia ďakujeme zástupcovi generálneho riaditeľa Maďarského štátneho archívu Dr. Csabovi Szabóovi.

Poznámky

  1. DEÁK, L.: Viedenská arbitráž – „Mníchov pre Slovensko“. Bratislava 1998, s. 34, 69.
  2. Seznam obcí a okresů republiky Česko-Sloveské, které byli připojeny k Německu, Maďarsku a Polsku: stav ke dni 28. listopadu 1938. Praha 1938, s. 5 – 6.
  3. Išlo o obce Ašvaň (Tiszaásvány), Velké Rátovce (Nagyrát) a Malé Rátovce (Kisrát), ktoré ležali východne od demarkačnej čiary na území Podkarpatskej Rusi, ale podľa Generálneho štatútu patrili pod správu Slovenska. V decembri 1938 v týchto obciach žilo podľa sčítania obyvateľstva 39 Židov. ŠPROCHA, B. – TIŠLIAR, P.: Lexikóny obcí pre územie Slovenska I. Vybrané úradné lexikóny z rokov 1920 – 2002 (učebné texty pre kurzy z historickej demografie, historickej geografie a historickej topografie). Bratislava 2009, s. 17. Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/LexikonSlovenska.pdf
  4. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že na arbitrážnom území došlo k migračnému pohybu, ktorý ovplyvnil uvedené počty.
    Az 1938. évi Felvidéki nép-, földbirtok- és állatösszeirás. Az 1938 november 2-i Bécsi döntés alapján visszacsatolt területen végrehajtott összeirás eredményei községek szerint [Súpis obyvateľstva, pozemkového vlastníctva a dobytka Hornej zeme z roku 1938]. Budapest, 1939.
  5. Podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930 sa na Slovensku k židovskej národnosti prihlásilo 65 385 osôb a k židovskému vierovyznaniu 136 737 osôb. Na Podkarpatskej Rusi sa k židovskej národnosti prihlásilo 91 255 osôb a k židovskému vierovyznaniu 102 542 osôb.
    Sčítání lidu v republice Československé ze dne 1. prosince 1930. Růst, koncentrace a hustota obyvatelstva, pohlaví, věkové rozvrstvení, rodinný stav, státní příslušnost, národnost, náboženské vyznání. Díl 1. Praha, 1934.

Copyright © Ústav pamäti národa 2016, Všetky práva vyhradené. (Aktualizované: 18.11.2009)