Tzv. normalizácia a aktivity disentu
Normalizáciou nazývame obdobie komunistického režimu po vojenskom potlačení tzv. Československej jari v roku 1968, t. j. znovuzavedenie brežnevovského typu komunistického režimu v ČSSR. K moci sa dostalo vedenie KSČ na čele s Gustávom Husákom, ktoré bolo plne lojálne Moskve. Režim nebol taký tvrdý ako v 50. rokoch, no prenasledoval svojich oponentov najmä zamedzením možnosti ich adekvátneho spoločenského uplatnenia. Z občanov, ktorých znova uzatvoril za železnú oponu (t. j. znemožnil im slobodne cestovať), vytvoril navonok lojálnu masu, ktorá neprejavovala svoje politické názory. V rokoch normalizácie prebehlo viacero politických súdnych procesov.
Napriek prenasledovaniu kvôli svojmu pôvodu a častým konfliktom s komunistickým režimom neprestal Ernest Kyrály veriť v spravodlivosť. Nedosiahol ju však ani v čase totality, ani po jej páde.
Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.