English version

Prenasledovanie cirkví

Foto: Ján Benček

BENČEK Ján

Ján Benček patrí medzi ľudí, ktorých chytila za srdce misia profesora Kolakoviča. Usiloval sa nasledovať jeho príklad, dlhé roky prednášal na vysokej škole, pracoval s mládežou, a hoci do strany nikdy nevstúpil, svojou odbornosťou a tvrdou prácou si získal rešpekt aj u komunistov.


Foto: Fridrich Fritz

FRITZ FRIDRICH

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže. Za trestný čin velezrady bol odsúdený na 20 rokov väzenia.


Foto: Anna Greňová

GREŇOVÁ ANNA

Viedla aktívny kresťanský život a za to ju roku 1953 zatkli a odsúdili na 5 rokov.
Počas väzby ju často vypočúvali, a aj prostredníctvom fyzických trestov sa usilovali zistiť, kde sa nachádzajú kňazi, ktorých poznala.


Foto: Martin Hritz

HRITZ MARTIN

Pre napomáhanie skupine duchovných ho v roku 1950 zatkli. Po vypočúvaní spojenom s týraním a pokusmi o nanútenie vykonštruovanej výpovede ho odsúdili na 15 rokov. Po takmer 7 rokoch, ktoré po vynesení rozsudku strávil vo väzení, bol podmienečné prepustený.


Foto: Vladimír Jukl

JUKL VLADIMÍR

Spolu s priateľmi sa usiloval o rozvoj hnutia katolíckeho laického apoštolátu, za čo sa stal tŕňom v oku vtedajšej Štátnej bezpečnosti. V roku 1951 ho zatkli a po mučení a 10 mesačnej samoväzbe bol ako 27-ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov.


Foto: Marián Kolník

KOLNÍK MARIÁN

Nenaplnené túžby po štúdiu teológie, internácia do pezinského sústreďovacieho kláštora, ťažká práca vo vojenskom tábore v Libave či štyridsať mesiacov v pomocnom technickom prápore v Plzni dodnes rezonujú v mysli pamätníka Mariána Kolníka.


Foto: Tomáš Konc

KONC TOMÁŠ

Kapucínsky kňaz, ktorého krátko po maturite pre „pašovanie“ náboženskej literatúry odsúdil totalitný režim na niekoľkomesačné väzenie. Z mladého vysokoškoláka tak urobil kriminálnika a občana tretej kategórie.


Foto: Helena Kordová

KORDOVÁ HELENA

Manželka plukovníka Alexandra Kordu, ktorý bol v roku 1949 Štátnou bezpečnosťou odsúdený na doživotie. Po celých desiatich rokoch väzenia a mučenia zomrel dňa 13. septembra roku 1958. Helena bola odsúdená na 14 rokov, z ktorých 10 prežila v táboroch nútených prác.


Foto: Jozef Krajňák

KRAJŇÁK JOZEF

Predniesol reč nad hrobom biskupa Vojtaššáka. Otvorene a verejne vyjadril kritiku komunistického režimu. Za tento skutok bol zaistený Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), bol vyšetrovaný a odsúdený podľa § 100 na dva roky väzenia za poburovanie proti republike.


Foto: Dorota Kravjanská

KRAVJANSKÁ DOROTA

Matka piatich detí, ktorá v mladosti pre svoje aktivity v rámci Katolíckej akcie a činnosť v kresťanských spoločenstvách pocítila aroganciu štátnej moci. Za „združovanie proti republike“ sa musela postaviť pred súd a znášať trojmesačné väzenie.


Foto: Silvester Krčméry

KRČMÉRY SILVESTER

Vstúpil do zväzu katolíckych skautov a počas stredoškolského štúdia sa naplno zapojil do služby Cirkvi. Koncom júla 1951 bol počas základnej vojenskej služby zatknutý a vo vyšetrovacej väzbe strávil tri roky. V roku 1954 ho Vojenský súd v Trenčíne odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia.


Foto: Don Ernest Macák

MACÁK ERNEST

Don Ernest Macák, človek prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov, ale najmä hlboký človek viery a horlivý salezián.


Foto: Františka Muziková

MUZIKOVÁ Františka

Bývalá zdravotná sestra, Františka Muziková, za svoju vieru a stretávanie sa s priateľmi prežila jeden a pol roka za mrežami československých žalárov. Táto trpká skúsenosť jej však nepriniesla len trápenie a smutné spomienky, ale tiež celoživotné priateľstvá s ďalšími politickými spoluväzenkyňami.


Foto: Bernard Pánči

PÁNČI BERNARD

Nakoľko patril k väčšine katolíckych kňazov, ktorí sa nepodvolili zmýšľaniu komunistického režimu, dňa 13. januára 1958 bol zaistený, pol roka strávil vo vyšetrovacej väzbe v Žiline a následne bol súdený. V júli 1958 zaznel rozsudok - 13 rokov odňatia slobody za spáchanie trestného činu velezrady.


Foto: Mária Repáková

REPÁKOVÁ MÁRIA

Na základe falošného obvinenia za účasť v tzv. Levočskej vzbure bola 25. júna 1949 odsúdená na sedem rokov väzenia. Aj keď sa jej trest na druhom pojednávaní znížil na päť rokov, pribudlo jej ďalších päť rokov nútených prác. Trest si odpykala postupne vo väzniciach v Košiciach, Ilave a Leopoldove a po prepustení pracovala pod dozorom ako skladníčka v Košiciach.


Foto: Vladimír Rohaček

ROHAČEK VLADIMÍR

Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra Roháčka zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.


Foto: Sestra Bohumíra Školníková

SESTRA BOHUMÍRA ŠKOLNÍKOVÁ

Pomáhať ľuďom v núdzi. To bolo životné poslanie a túžba rehoľnej sestry Bohumíry, vlastným menom Rozálie Školníkovej. A práve pomoc kňazom internovaným v kláštore v Podolínci kvalifikoval vtedajší režim ako napomáhanie protištátnej činnosti a v roku 1961 odsúdil sestru Bohumíru na sedem rokov odňatia slobody.


Foto: Sestra Zdenka Schelingová

SESTRA ZDENKA SCHELINGOVÁ

Rehoľná sestra Zdenka pracovala v bratislavskej Štátnej nemocnici a podieľala sa na príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Vo februári 1952 bola zatknutá a vyšetrovatelia sa ju trýznením snažili prinútiť, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu. Na následky neľudského zaobchádzania vo väzení zomrela v roku 1955.


Foto: Elena Scmidtová

SCHMIDTOVÁ ELENA

So svojimi známymi organizovala rôzne kresťanské podujatia a stretnutia, za čo bola v roku 1952 uväznená. Vypočúvali ju, pýtali sa jej na mená ľudí, s ktorými spolupracovala v hnutí a snažili sa ju donútiť podpísať nepravdivé výpovede.


Foto: Anton Srholec

SRHOLEC ANTON

Za hranice rodnej krajiny ho hnala len túžba študovať a stať sa kňazom. Komunistickému režimu to však stačilo, aby mu vymerali dvanásťročný trest väzenia. Ani ťažká práca v jáchymovských baniach, ani sústavné prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou ho neodradili od snahy hľadať spoločnú reč zrozumiteľnú pre obe strany.


Foto: Ferdinand Takáč

TAKÁČ FERDINAND

Páter Ferdinand Takáč bol katolícky kňaz chorvátskeho pôvodu, dlhoročný politický väzeň, spisovateľ a prekladateľ. Od mladosti bolo jeho životným krédom odovzdať iným kus seba, čo dovŕšil napísaním viacerých vzácnych diel. Jeho túžba po pravde, slobode a demokracii ho však stála veľa síl a trápenia. Za náboženskú činnosť bol v roku 1955 odsúdený na osem rokov väzenia.


Foto: Alojz Tkáč

TKÁČ Alojz

Košický arcibiskup, ktorý bol pre kritiku správania komunistického režimu k cirkvi na verejnej prednáške štátom suspendovaný na sedem rokov z kňazskej služby.


Foto: Viktor Trstenský

TRSTENSKÝ VIKTOR

Kňaz, ktorý za svoju aktívnu činnosť a kritiku totalitného režimu strávil štyridsať rokov vo väzniciach a v pracovných táboroch, ďalších dvadsať rokov musel namiesto kňazskej činnosti pracovať ako robotník.


Foto: Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec

URBANEC BARTOLOMEJ

Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec zasvätil celý život cirkvi a šíreniu Božieho slova medzi ľuďmi. Počas cesty za svojím snom stať sa kňazom sa však stretol s nejednou prekážkou, ktorú mu do cesty položil nastupujúci režim. Ako kaplán pôsobil vo viacerých slovenských mestách. Venovať sa pastoračnej činnosti a kňazskému povolaniu bolo podľa jeho slov v období neslobody ako pohybovať sa na mínovom poli. Aj napriek ťažkostiam si svojím prístupom získal najmä mladých ľudí, ktorí v ňom dodnes vidia príklad živej viery a múdrosti.


Foto: Ladislav Vrábel

VRÁBEL LADISLAV

Už od útleho detstva sa túžil stať kňazom a napriek nepriazni vtedajšieho režimu sa mu v roku 1970 tento sen splnil. Avšak kvôli aktívnej práci s mládežou, tajným stretnutiam na fare, či spolupráci na šírení zakázanej náboženskej literatúry bol pod prísnym drobnohľadom Štátnej bezpečnosti.


Foto: Ladislav Záborský

ZÁBORSKÝ LADISLAV

Oslovujúci životný príbeh, plný farieb a svetla. Nespravodlivé odsúdenie, samotka, väzenie, odlúčenie od rodiny, život v úzadí, skromnosti – to všetko vníma ako dar Boží. Hlboká radosť, vnútorný pokoj a optimizmus svedčia o tom, že jeho inšpiráciou pre život a tvorbu je sám Majster.


NAJ.sk