English version

Na ceste ku komunistickej totalite

Povojnové obdobie do februára 1948 sa eufemisticky nazýva sa aj obdobím tzv. riadenej demokracie. Politický pluralizmus bol výrazne obmedzený a redukovaný na strany Národného frontu. Opozícia nemohla existovať a politický režim mal autoritárske prvky. Trestnoprávne vyrovnanie sa s predchádzajúcim politickým režimom a jeho zločinmi bolo úlohou osobitného retribučného súdnictva, pričom mnohé procesy boli politicky motivované a ovplyvňované. Na základe československo-maďarskej zmluvy sa medzi oboma štátmi uskutočnila výmena obyvateľstva. Vo voľbách v roku 1946 na Slovensku výrazne zvíťazila Demokratická strana, no v celoštátnom meradle vyhrala KSČ. Tá budovala svoje pozície najmä v bezpečnosti a armáde, porušovala zákony a začala prenasledovať svojich oponentov. Na jeseň 1947 vyvolala KSČ politickú krízu a mocenský prevrat na Slovensku. Vo februári 1948 sa scenár zopakoval na úrovni vedenia československého štátu a znamenal uzurpáciu moci komunistickou stranou na vyše 40 rokov.

Foto: Jaroslav Fabok

FABOK JAROSLAV

Život Jaroslava Faboka bol plný prekážok. Už ako chlapec sa kvôli otcovi alkoholikovi musel postaviť na vlastné nohy a postarať sa o rodinu. Počas vojny sa zapojil do odboja a neskôr aj do Slovenského národného povstania. Ostro vystupoval proti totalitnému režimu a jeho praktikám. Ako tajomník Demokratickej strany pracoval do februára 1948, kedy ho spolu s ostanými funkcionármi DS zatkli a uväznili. Ťažko pracoval v uránových baniach, no ako zázrakom sa mu podarilo prežiť a podať dôležité svedectvo.


Foto: Štefan Kruško

KRUŠKO ŠTEFAN

Aj rodina Štefana Kruška v roku 1947 uverila klamlivým rečiam o lepšom živote v Sovietskom zväze. Stali sa presídlencami, ktorí hneď po príchode na Ukrajinu bez svojho vedomia okamžite stratili československé občianstvo a stali sa občanmi Sovietskeho zväzu. Po 20 rokoch sa Štefan s rodinou opäť vrátil na Slovensko, kde sa aj prostredníctvom Koordinačného výboru reoptantov usiluje pomáhať presídleným rodákom.


NAJ.sk