English version

Koniec demokracie, represie, holokaust

Mníchovskou dohodou zo septembra 1938 bola stredná Európa rozhodnutím veľmocí odovzdaná do záujmovej sféry Nemeckej ríše. Znamenalo to zánik demokratického režimu, štátnej suverenity i územné oklieštenie ČSR. Následne bol rozhodnutím Nemecka a Talianska vo Viedenskej arbitráži v novembri 1938 juh Slovenska okupovaný Maďarskom, pričom jeho obyvatelia boli vystavení vyháňaniu, resp. silnému národnostnému útlaku. Pod Hitlerovým tlakom vyhlásilo Slovensko v marci 1939 samostatný štát. V štáte vládol autoritatívny režim HSĽS. Slovenská republika bola voči nacistickému Nemecku v podriadenom postavení a jej armáda sa po boku Wehrmachtu zúčastnila na vojenskom ťažení proti Poľsku a ZSSR. Režim štátu porušoval ľudské práva, pričom najdrastickejšie postupoval proti židovskej komunite. Väčšina jej príslušníkov bola zbavená majetku a deportovaná do nacistických koncentračných táborov, kde zahynula. Represálií a otvoreného vraždenia sa počas povstania v roku 1944, no najmä po jeho potlačení, dopúšťal nacistický okupačný a bezpečnostný aparát. S okupačným režimom spolupracovali Pohotovostné oddiely HG. Násilností a hrubého porušovanie ľudských práva sa dopúšťali aj viaceré partizánske skupiny.

Foto: Juraj Alner

ALNER JURAJ

Prenasledovanie fašistického režimu prežil v detstve len vďaka pomoci cudzích ľudí. Život jeho rodiny však zásadným spôsobom ovplyvnila aj komunistická diktatúra, napriek všetkému ale necíti v sebe nenávisť. Jeho najväčším želaním je, aby sa na minulosť nezabudlo.


Foto: Matej Andráš

ANDRÁŠ MATEJ

Matej Andráš sa celý život venoval slovensko-poľským vzťahom. V pozícii československého konzula v Poľsku v rokoch 1947 – 1950 bojoval za národnostné práva Slovákov v Poľsku a rovnako presadzoval aj ich túžbu po slovenskom jazyku v rámci vzdelávania a náboženstva. Počas svojho života, najmä po roku 1945, bol v kontakte s viacerými známymi spisovateľmi a osobnosťami politickej scény v Československu. Aktívne sa venoval aj prekladateľskej a publikačnej činnosti.


Foto: Imrich Brezanský

BREZANSKÝ IMRICH

Politický vývoj ho donútil vstúpiť do maďarskej armády, v ktorej musel nasadiť vlastný život na obranu krajiny, ktorá nebola jeho domovom. Prežil hrôzy vojny i krutosť sovietskych zajateckých táborov.


Foto: Jozef Cerina

CERINA JOZEF

Jozef Cerina bol od detstva v kontakte s vojakmi a vojenskými zložkami. Už ako malý chlapec vnímal absurditu vojny a zbytočnosť ľudských obetí. Do jeho života zasiahla aj Viedenská arbitráž, kvôli ktorej sa v okamihu stal maďarským občanom, a tak poznal situáciu na oboch stranách hraníc. Tvrdí, že rozpory medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom boli vykonšruované politickými činiteľmi.


Foto: Margita Červenková

ČERVENKOVÁ MARGITA

Bola jednou z mnohých, ktorým do života zasiahlo rozhodnutie Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa jej rodná obec stala súčasťou Maďarska. Musela sa vyrovnať s nejednou ťažkosťou, najväčšou ranou však bola strata otca, ktorého zastrelili maďarskí vojaci. To navždy ovplyvnilo jej vzťah k maďarskému národu.


Foto: Viola Fischerová

FISCHEROVÁ VIOLA

Ako šestnásťročná sa dostala do geta v Lučenci. Myslela si, že to bolo to najhoršie, čo človeka môže postihnúť. Po prevoze do Osvienčimu zažila ozajstné peklo. Stala sa obeťou doktora Mengeleho, ktorý aj na nej vykonával pseudolekárske pokusy. Prežila a podarilo sa jej ujsť.


Foto: Alexander Gordon

GORDON ALEXANDER

Po arizácii otcovho podniku nasledovalo nútené vysťahovanie rodičov, útek a skrývanie, no napriek všemožnému úsiliu ich nemecké vojsko našlo a deportovalo do tábora smrti. Ako medik sa Alexander dostal do VI. robotného práporu a pôsobil na rôznych pracoviskách. V jeho situácii to bol raj na zemi.


Foto: Judita Zuzana Grossmanová

GROSSMANOVÁ ZUZANA JUDITA

Napriek tomu, že sa jej spolu s rodinou podarilo uniknúť pred koncentračným táborom, pozná hrôzu ľudskej nenávisti. Veľakrát sa jej musela pozrieť do tváre. Život plný strachu, skrývania a neustáleho boja v rôznych obmenách. Židovkou sa však narodila a Židovkou aj zostane.


Foto: Mária Horňáková

HORŇÁKOVÁ MÁRIA

Bola svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými vojskami v roku 1938. Vďaka svojmu strýkovi Jozefovi Kelemenovi sa zúčastnila dôležitých snáh Slovákov v Maďarsku o udržanie národného povedomia a zápasu o ich národné práva.


Foto: Ivan Lefkovits

LEFKOVITS IVAN

Je uznávaným odborníkom na imunológiu. Prednáša na univerzite vo švajčiarskom Bazileji, kde aj žije. Narodil sa však v Prešove a ako 6 ročný chlapček prežil koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Bol donútený správať sa ako hluchonemý, s bratom utiekol zo sirotinca, preoblečený za dievča sa prezradil pri prechode cez hranice. Prežil bombardovanie, pochod smrti, videl najstrašnejšie hrôzy posledných dní lágra v Bergen-Belsene.


Foto: Ján Lenský

LENSKÝ JÁN

V roku 1940 spolu s rodičmi utiekol z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko. Po vypuknutí povstania sa pripojili k partizánom ako civilisti. Rodičia však pochod nezvládli, vrátili sa a boli deportovaní do koncentračných táborov. Ján sa ukrýval na rôznych miestach. Rodina sa opäť stretla až po oslobodení a krátko na to emigrovala z Československa.


Foto: Anna Matiová

MATIOVÁ ANNA

Vyrastala v skromných podmienkach, ktoré jej neumožnili získať vzdelanie, po ktorom túžila. Stala sa svedkom obsadenia jej rodnej obce maďarskými jednotkami v roku 1938 i jej oslobodenia Červenou armádou.


Foto: Július Molitoris

MOLITORIS JÚLIUS

So svojou rodinou zažil situáciu na južnom Slovensku po odstúpení tohto územia Maďarskej republike.


Foto: Tibor Spitz

SPITZ TIBOR

V roku 1942 sa jeho rodina vďaka „výnimkám“ vyhla deportácii do koncentračného tábora. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa pred hrozbou odtransportovania ukryli. Prvé útočisko im poskytli kresťanskí priatelia. Oslobodenia sa dočkali v lese vo vykopanom bunkri, kde strávili zimu 1944/45. V roku 1968 emigroval cez Kubu do USA, kde žije do súčasnosti.


Foto: Jossi Steiner

STEINER JOSSI

Ako šesťročné dieťa prežil spolu so svojou rodinou peklo holokaustu. Bolo po nich vyhlásené pátranie, utekali, schovávali sa, neskôr sa dostali do geta. Deväť mesiacov sa skrývali za tzv. „dupľovanou stenou“ v rodine pána Jána Mozoláka. V priestore širokom 1,5m a dlhom 5m boli deviati.


Foto: Alžbeta Váradiová

VÁRADIOVÁ ALŽBETA

Prežila hrôzy vojny, ktoré by neželala ani nepriateľovi, bombardovanie Nových Zámkov, jej rodného mesta, ju pripravilo o mnoho priateľov. Stala sa učiteľkou a svoj život zasvätila výchove detí.


Foto: Otto Wagner

WAGNER OTTO

Počas holokaustu prišiel o celú svoju rodinu. Do roku 1944 pracoval v tábore v Novákoch, neskôr sa zúčastnil bojov v rámci SNP. Najťažšie obdobie ho však čakalo v koncentračnom tábore Mauthausen, kde sa dožil konca vojny.


NAJ.sk