English version

Michal Slivka (1923)

Foto: Michal Slivka

Životopis

„Koľkí mi hovorili: „Mal si sa prispôsobiť, bol by si mal to i tamto.“ No ja, keby som znova mal prežiť to isté, len tak by som robil, ako som robil. Ani kúštiček nebanujem, že som sa postavil proti komunizmu.“

Príbeh pamätníka

Michal Slivka (1923) z Letanoviec na Spiši pochádzal z desaťčlennej roľníckej rodiny. Jeho otec Ján Slivka odišiel v roku 1905 a 1907 do Ameriky, kde pracoval ako baník. Po návrate na Slovensko kúpil za zarobené peniaze v Letanovciach pôdu, ktorú obrábal spolu so svojou manželkou Katarínou. Jeho protikomunistický postoj sa začal formovať už v čase, keď navštevoval ľudovú školu a z rozprávania miestneho farára sa dopočul o hrôzach boľševického režimu v sovietskom Rusku. V roku 1942 ukončil dvojročné štúdium na hospodárskej škole v Spišskej Novej Vsi. Uchopenie moci komunistickou stranou vo februári 1948 vnímal s obavami a strachom. Odpor k vládnucemu režimu v ňom vystupňovalo uväznenie jeho brata Jána, ktorý si odsedel päťročný trest vo väzniciach v Leopoldove a Ilave za to, že bol podľa obžaloby „verný prisluhovač Vatikánu“.
Jednotné roľnícke družstvo bolo v Letanovciach založené v roku 1957. Michal Slivka však do neho nevstúpil ani potom, ako sa ho o výhodách kolektívneho hospodárenia snažili presvedčiť násilným spôsobom. V rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy mu vymenili jeho pozemky za menej kvalitné, dobytok mu niekoľkokrát vzali, v 60. a 80. rokoch ho šesťkrát vyšetrovali a súdili za vykonštruované trestné činy na súdoch v Spišskej Novej Vsi a Košiciach.
V 70. rokoch vylúčili jeho syna Michala Slivku ml. zo 4. ročníka štúdia na FF UK v Bratislave. V dôvodovej správe KS ZNB Správy ŠtB v Bratislave k uloženiu osobného zväzku na Michala Slivku ml. do archívu ministerstva vnútra sa uvádza, že v liste svojmu otcovi „hrubým spôsobom uráža straníckych predstaviteľov a útočí proti socialistickému zriadeniu v ČSSR. Menovite nadáva na I. tajomníka ÚVKSČ, pre jeho kladné vystúpenie na zjazde poľnohospodárov v Nitre. SLIVKA toto vystúpenie ... označuje za negatívne ako môžu poľnohospodári tlieskať takému prejavu v ktorom im I. tajomník pripomína február 1948. Akoby poľnohospodári nevedeli, že vďaka februáru 1948 boli ožobračení o ťažko nadobudnutú pôdu.“ Rovnaký osud ako syna postihol aj jeho dcéru, ktorú vylúčili tiež v 4. ročníku štúdia na ekonomickej škole.
V pokročilom veku a s podlomeným zdravím bol prinútený nájsť si zamestnanie ako skladník v Tatrasvite vo Svite pri Poprade. Po páde komunistického režimu v roku 1989 začal súkromne hospodáriť na poli o výmere 2 ha, po niekoľkých rokoch však túto prácu kvôli pokročilému veku zanechal.

Zakladanie JRD v Letanovciach

Michal Slivka - Zakladanie JRD v Letanovciach (formát Flash Video)

„Prišiel rok 1948. My sme už mali strach - tí, čo sme trošku už videli dopredu. Sme mali strach už po fronte. Že to zlé ide na nás. Prišiel 48-my rok a to už bolo koniec...koniec slobody, koniec práva, no a tak to začalo.

V roku 1957 zakladali u nás kolchoz, jednotné roľnícke družstvo.

Moderátor: A ako vlastne prebiehala agitácia, po dobrom, po zlom...?

Po zlom. Mňa zobrali, bola taká čata, mňa zobrali za ruky za nohy, a ma zobrali na okres a tam ma držali tri dni a tri noci. Že mi až stŕpli...tak psychicky napätý som bol...tri dni a tri noci. Nepripustili ani deti ku mne a do mňa hučali, lebo sa im nepodarilo ma zlomiť.

Moderátor: A čo vám hovorili, ako sa vám vyhrážali?

No, vyhrážali, že dobrovoľne najprv. Že to je dobre, že to toto...Koľkokrát som - keď sa dakto opovážil mi dačo rozprávať – „Jak prídeš ty do Letanoviec a budeš na družstve robiť a jak uvidím, že budeš čestne robiť, tak ja pôjdem tam. Ale musím najprv teba vidieť.“ No a mal som také, také prípady...Potom, keď už nešlo po dobrom, tak mi začali výmenu pôdy. Šesťkrát mi urobili výmenu pôdy. Keď som mal svoje role, tak som namlátil vyše sto metrov zrna. Aj zemiaky, aj to ešte k tomu. A ako mi dali výmenu, už som nenamlátil, len tridsať metrov. Takže za tie výrobky, mlieko a toto platili mizerne. Takže ja som s celou rodinou s deťmi živoril.

Moderátor: A v akej výške ste mali stanovené tie kontingenty?

Tak to čo rok, to vyššie a vyššie, to sa nedalo nijako. Potom pokuty vymýšľali všelijaké a horšie je - smutné to bolo, že vlastní rodáci to robili. Boli v službách na národnom výbore. Oni sa vyhovárajú, že to museli robiť - nie je pravda, nemuseli to robiť. Koľkokrát som povedal - zomrieť musíš! Je to smutné, že vlastní rodáci mi to robili.“

Keď Slivka podpíše, celá dedina podpíše

Michal Slivka - Keď Slivka podpíše, celá dedina podpíše (formát Flash Video)

Moderátor: V tom čase, ešte pred tým združstevňovaním...môžete porozprávať, aké ste mali...teda, kone ste mali...aký statok?

„Kone, kravy som mal, býkov, jalovice a ošípané, prasnice...som mal.“

Moderátor: A potom, keď vás začali vlastne takto, akože postupne...

„Výkupy robili, tak už potom som musel...si zháňať...jak mi vzali statky. To nielen mne robili, to robili aj viacerým. Oni takto chceli zničiť človeka. No a tie kontingenty, to je rozpisovanie tých povinných dodávok. Tí, čo boli pri tom, tak si odpisovali, nemali oné a nám pripisovali útratu. A viacej a viacej a viacej. Pôdu mi dávali, direkt, naschvál mali rozkázané, tomu dajte, tomu dajte, že ho zlikvidujeme...čím najhoršiu pôdu. Dali mi takú pôdu, no, už som raz hovoril, že namlátil som sto metrov, sto metrov, keď som mal svoje role, a potom už som nenamlátil, len tridsať metrov. Ale som nemal ani na kŕmenie, ani...no. A tak, tie výmeny pôdy, to bolo HTÚP – hospodárska úprava pôdy. V tom zákone bolo napísané, dobre bolo napísané, lenže oni nerešpektovali zákony. Oni nerešpektovali, písal som a nič...nepravda. Že takú pôdu mi mali dať, akú som...akú mi vzali...nič. Nerešpektovali, to bola jednoducho diktatúra, totalita a...“

Moderátor: Prečo práve vás tak chceli do toho družstva. Či ste mali veľa majetku, alebo čo bol dôvod?

„Nie, oni videli, že mám hospodárske školy...ja som sa nikdy ani, ani nestaval, som skorej robil ako chorý. A nevystupoval som. Ale oni vedeli všetko o mne. Hovorili, že keď Slivka podpíše, celá dedina podpíše. Toto chceli - zlomiť, mňa chceli zlomiť. Keď videli, že som sa nepoddal, aj druhí sa držali..tí lepší, výkonní roľníci. Tí, čo boli, čo zle gazdovali, tí naleteli, lebo sa lakomili, že im sľubovali - všetko budete mať dobre.“

Moderátor: Keď sa vás snažili dostať do toho družstva, ako sa k vám správali ostatní v dedine?

„No, najprv sa zachovali dobre. Asi pätnástim urobili výkupy, zvieratá pobrali. Ale potom, ako už zlomili človeka, ako už podpísal, už bol ich človek. Čiže vnútorne ho zlomili a už potom začal ten človek, ten gazda chváliť. Tak to bolo a je. Aj teraz ešte počujete, že dobre bolo. Dobre bolo za komunizmu.“

Formy prenasledovania v období kolektivizácie

Michal Slivka - Formy prenasledovania v období kolektivizácie (formát Flash Video)

„V sedemdesiatom roku vyhodili syna z vysokej školy zo štvrtého ročníka. A to bol...iniciátorom bol ten boh Berník, čo bol tu okresný predseda a prvý tajomník strany. On rozkázal na tú vysokú školu a tam, už sa ani nepamätám, kto, ja som tam bol, ho vyhodili zo štvrtého ročníka. A dcéru tak isto - zo štvrtého ročníka z ekonómie vyhodili.

Viackrát mi robili výkupy, pobrali mi hospodárske zvieratá. Nasilu mi pobrali, prišli...len kone mi nechali. Potom som si zasa nadobudol, som kúpil dajako a som sa snažil stále.“

Moderátor: Ale stále za vami chodili, aby ste podpísali...

„No, oni už potom videli, že nie, že so mnou sa to nedá. Potom už som aj nešiel voliť.

Mne zlikvidovali, zobrali mi pole, že som chorý. Ale nebolo to tak. Musel som nastúpiť do roboty, nájsť si robotu a si predstavte takú robotu – ja už som mal vyše 50 rokov a teraz znova začínaj robiť.“

Moderátor: A kde ste pracovali?

„Tu v Tatrasvite som si našiel takú ľahšiu, lebo som mal aj podlomené zdravie, chrbtica, aj, aj psychicky som bol, už som bol na konci psychicky. Psychicky som takto už...neveril som, že sa ja dožijem dvetisíc roku.“

Trestné stíhania a súdne procesy Michala Slivku

Michal Slivka - Trestné stíhania a súdne procesy Michala Slivku (formát Flash Video)

Moderátor: Ako to vlastne potom išlo, keď ste nevstúpili do toho družstva a družstvo bolo založené, tak oni sa asi stále snažili vás tam dostať.

„Najprv tak a potom, keď už videli, po dobrom nie, tak vymýšľali, vykonštruovali na mňa trestné činy. Šesťkrát ma obvinili z trestného činu. Vymysleli.
Vyvrátil sa elektrický stĺp, prišli eštebáci, neviem, ktorí...prišli, že ja som to, ja som sabotáž robil. Za dedinou taký dvojitý elektrický sa vyvrátil, ale tam bola to... už nefarbili, tak to zhrdzavelo, a to celé...ako keby bombardovali, tak sa vyvrátil. Už za mnou prišli. Horelo, za mnou prišli, že som ja bol ten onen... U suseda horelo, tak ma zavreli na 24 hodín v Novej Vsi takého zošokovaného. Dobre, že sme ešte zachránili...Neviem, kto to podpálil...ale na mňa, že ja som to. A také, vymýšľali na mňa také, čo...no...“

Moderátor: Ako sa k vám správali, keď ste boli vo väzbe?

„No...bolela ma hlava, tak nič. Ma...doniesli mi jesť a som nemohol, lebo ma hlava bolela...často ma bolela hlava, však som bol psychicky už na konci. Tak ma vzali k doktorovi a doktor...sa pamätám, ako sestrička kričala na tých žandárov, čo, čo sa, čo nečakáte...sestrička bola pri mne, lebo videla, že takého zúboženého človeka...Som povedal, že tu ma držia...no hrozné. Týchto ľudí stretám v Spišskej Novej Vsi, no čo mám povedať...Alebo v Letanovciach...stretávam sa s tými. Keby len slovíčko povedali - Slivka, odpusť. Nič...Takže neviem, Bože, asi nevedeli, čo robia.

Toto bolo ešte najhoršie - prišiel 1980 rok, kedy mi násilne zbúrali stodolu (nezrozumiteľné) a...vlastní rodáci. Doviedli cigáňov a cigáni kradli. Manželka na schodoch plakala. Jej dvaja eštebáci strekli omamný plyn do úst. A ja som pred...v izbe pred krížom, pred krížovou cestou som rozmýšľal. Potom ma ešte obvinili z trestného činu, ešte vtedy v 80-tom roku. Bránil som sa, tak ma obvinili. No a...tí istí sudcovia, v 90-tom roku, tí istí sudcovia ma rehabilitovali tu, v Spišskej Novej Vsi.

Na súde ma obvinili vtedy - ako vždy - už šiesty raz ma obvinili z trestného činu a som sa opovážil, ako som videl, že v tej obžalobe prokurátor napísal, že mám zlú povesť v dedine. Tak to napísal, sa opovážil a ja som vystúpil na súde na neho: „Ja žiadam trestné stíhanie na prokurátora, že ako sa opovážil mne špiniť môj charakter, moju česť! Ja som nikdy s ním, nikdy ani v krčme nepil, ani nekradol som s ním, s prokurátorom.“ A sa ohradil, že čo si ja toto dovoľujem. A som sa postavil a ešte raz som to povedal. No, ale nič z toho nevyvodili.

Nakoniec by som ešte povedal - za toto všetko som ostal chudobný hmotne, ale duchovne som veľmi bohatý. Hmotne som zostal chudobný. Koľkí mi hovorili, že „Mal si sa prispôsobiť, bol by si mal toto, bol si mal toto...“ No ja, keby som znova začal tak žiť, len tak by som robil, ako som robil. Ani kúštiček nebanujem, že som sa postavil proti komunizmu.“

NAJ.sk